O svätom Vítovi sa nám nezachovali nijaké historicky spoľahlivé správy. Napriek tomu vážni historici nepochybujú o jeho existencii. Jeho úcta v Cirkvi je veľmi stará. Zachovala sa zmienka o kostole zasvätenom tomuto svätcovi koncom 5. stor. za pápeža sv. Geláza (bol pápežom v rokoch 492-496). V šiestom storočí boli sv. Vítovi zasvätené kláštory na Sicílii a na Sardínii. Jeho sviatok sa uvádzal v tzv. Gelázianskom sakramentári (bohoslužobná kniha zo začiatku stredoveku), vo všetkých historických martyrológiách (zoznamy mučeníkov a svätých) a v byzantskom synaxariu (stará liturgická kniha východnej cirkvi s krátkymi životopismi svätých).

Svätý Vít pochádzal z ostrova Sicílie alebo z lukánskeho kraja (terajšia Basilicata v južnom Taliansku). Umrel ako mučeník pravdepodobne za cisára Diokleciána, niekedy v rokoch 304-305.

Najstarší zachovaný životopis (zo 7. stor.) opisuje sv. Víta ako zázračného chlapca, ktorého nemohol odvrátiť od viery ani jeho pohanský otec, ani sudca Valerián, ani cisár Dioklecián.

V stredoveku sa úcta sv. Víta rozšírila po celej Európe. Vznikli rozličné prejavy ľudovej nábožností a asi 1300 kostolov a kaplniek malo tohto svätca za hlavného alebo aspoň za vedľajšieho patróna. Azda najväčšou a najkrajšou jeho svätyňou je chrám sv. Víta v Prahe. Dal ho postaviť cisár Karol IV. v 14. stor. No už pred ním jestvoval v Prahe kostol sv. Víta, ktorý vybudoval knieža sv. Václav začiatkom 10. storočia.