Kresťanstvo sa rozšírilo do Británie (terajšie Anglicko) už za rímskeho panstva, niekedy koncom 2. storočia. Začiatkom 4. storočia mala Británia niekoľko biskupstiev, keď však po zániku Rímskej ríše obsadili koncom 5. stor. túto krajinu pohanskí Anglovia a Sasi, kresťanstvo takmer úplne zaniklo. Ostali iba malé zvyšky v Škótsku a Walese. Bolo treba začať znova. Novým priekopníkom kresťanstva na britských ostrovoch sa stal sv. Augustín Canterburský.

O jeho pôvode a mladosti nevieme nič. Prvé zachované správy sú až z roku 596, keď bol Augustín predstaveným benediktínskeho kláštora sv. Andreja v Ríme. Vtedy ho pápež Gregor Veľký poslal spolu so 40 mníchmi do Anglicka, aby tam hlásal evanjelium a vybudoval cirkevnú organizáciu.

Misionárska výprava sa cestou zastavila v Galii (dnešné Francúzsko). Tam počul Augustín o Anglicku veľmi zlé chýry. To ho odradilo od ďalšej cesty a vrátil sa do Ríma. Pápež Gregor naňho naliehal, aby sa nevzdával, a usiloval sa výpravu vybaviť čo najlepšie. Augustínovi dal aj odporúčajúce listy pre galských biskupov a pre kniežatá, ktorých územím mali mnísi prechádzať. Tentoraz prišli misionári úspešne až na miesto určenia. Pri prechode Galiou Augustín prijal biskupskú vysviacku. Na anglickú pôdu vstúpil so svojimi druhmi na Veľkú noc roku 597. Prijal ho kentský kráľ Ethelbert, ktorý bol od roku 593 hlavou anglosaskej konfederácie a sídlil v Canterbury.

Ethelbert bol pohan, ale jeho žena Berta, franská princezná, bola kresťanka. Kráľ hneď dovolil misionárom pôsobiť, ale sám prijal kresťanstvo až neskôr, keď' sa bližšie oboznámil s jeho náukou a videl dobrý životný príklad hlásateľov evanjelia. Po prijatí kresťanstva Ethelbert veľkodušne podporoval Augustína a jeho spoločníkov: dovolil im bývať vo svojom paláci, dal obnoviť starý kostol, ktorý sa stal katedrálou, a dal postaviť benediktínsky kláštor sv. Petra a Pavla, ktorý sa neskôr nazýval kláštorom sv. Augustína. Medzitým prijal krst aj veľký počet kráľových spolupracovníkov a poddaných.

Keď sa pápež Gregor dozvedel o úspechu Augustínovej misie, vypravil roku 601 do Anglicka ďalšiu skupinu misionárov. Augustínovi poslal odznak metropolitskej hodnosti - pálium a požiadal ho, aby založil dve metropolitné sídla (arcibiskupstvá), každé s dvanástimi podriadenými biskupstvami. Jednou metropolou sa stalo Canterbury, kde sídlil Augustín ako prímas anglickej cirkvi, za druhú metropolu zvolil mesto York, ale tam sa prvý biskup ujal vedenia až po Augustínovej smrti.

V pripomienkach k misionárskej činnosti pápež odporúčal Augustínovi, aby rešpektoval domácu kultúru - zdedené kultúrne hodnoty, obyčaje. Ba i chrámy odporúčal neničiť, ale pokresťančiť.

Na žiadosť Gregora Veľkého sa Augustín v rokoch 602-603 usiloval zjednotiť zvyšky starých britských kresťanov s novou anglickou cirkvou, ale neúspešne. Rozdiely v obradoch, nedorozumenia a predovšetkým nepriateľstvo keltských Britov voči germánskym Anglosasom prekazili uskutočnenie spojenia. Augustín so svojimi pomocníkmi sa teda sústredili na apoštolskú prácu v kentskom kráľovstve, ktoré sa čoskoro stalo kresťanským.

Napriek úspechom a vysokej cirkevnej hodnosti Augustín žil ako mních a misionár. Tak aj zomrel 26. mája 604 alebo 605, keď predtým vysvätil svojho nástupcu. Pochovali ho v canterburskom opátskom kostole sv. Petra a Pavla.

Cirkev si uctieva Augustína Canterburského ako svätého vierozvesta a apoštola Anglicka.