Časové údaje o tejto svätici takmer celkom chýbajú. Jej životné osudy sa odohrávali okolo mesta Remeša (Reims) v severnom Francúzsku v siedmom storočí.

Berta bola dvakrát vydatá. Po smrti prvého manžela sa vydala za sv. Gomberta, brata remešského arcibiskupa sv. Nivarda. Manželia založili na okraji mesta kláštor St-Pierre-le-Bas. Po smrti arcibiskupa Nivarda Gombert venoval remešským kostolom majetky, ktoré zdedil po matke. Otcovo dedičstvo nechal pre rodinu. Potom (predpokladáme, že s manželkiným súhlasom) šiel na sever ohlasovať evanjelium pohanským Frízom (v dnešnom Holandsku). Tam ho však bližšie neurčení "barbari" zabili.

Podľa manželovho príkladu aj Berta sa chcela oddať cirkevnej službe. Okolo r. 660 sa odobrala do obce Avenay, asi 25 km od Remeša, a tam založila opátstvo, ktorému venovala niektoré majetky z mužovho dedičstva. Ona sa pravdepodobne stala prvou opátkou kláštora. Postupne pridávala opátstvu aj ďalšie majetky, ktoré ostali po manželovi. To sa však neľúbilo mladým príbuzným nebohého manžela, ktorí sa nádejali, že zdedia tieto majetky. Preto raz prepadli kláštor a Bertu zabili.

V období normanských vpádov Bertine telesné pozostatky ukryli. Znovu ich vrátili do Avenay za čias arcibiskupa Artalda, ktorý spravoval remešské arcibiskupstvo v r. 932-961.

Berta i s manželom Gombertom sa uctievajú v Remeši ako mučeníci.