Tento svätec mal významné príbuzenské vzťahy. Bol synom korutanského vojvodu Konráda a Matildy Švábskej. Okrem toho bol príbuzným pápeža Gregora V. a cisárov Konráda II. a Henricha III.

Najprv zastával dôležité úrady v cisárskej administratíve. Tak v rokoch 1027-34 bol cisárskym kancelárom v Taliansku. Ked v marci 1034 zomrel v nemeckom meste Würzburgu biskup Meinhard (Meginhard), cisár Konrád vybral Bruna za jeho zástupcu.

Bruno bol horlivý arcipastier. Veľmi mu záležalo na duchovnom živote, ale aj na patričnom vzdelaní duchovenstva. Staral sa tiež o budovanie a udržiavanie kostolov. On začal stavbu veľkého würzburského dómu. Cisár Henrich III. ho pokladal za svojho dôverníka a často používal jeho služby. Tak v r. 1040 biskup Bruno sprevádzal cisára na ceste Nemeckom a v r. 1042 sprostredkoval uzavretie jeho manželstva s Agnesou de Poitou, dcérou Viliama Aquitánskeho.

V r. 1045 sprevádzal cisára na výprave proti Maďarsku. Cestou sa cisársky sprievod zastavil v kaštieli grófky Reichildy v Persenbeugu (na vých. od Linca v Rakúsku). Cisár a jeho sprievodcovia práve jedli, keď sa na nich zrútila povala kaštieľa. Viacerí ostali mŕtvi.

Cisár sa zachránil, ale biskup Bruno bol ťažko poranený. Po týždni zomrel 27. mája 1045. Jeho telo previezli do diecézneho sídla a pochovali ho v krypte dómu.

Vo würzburskej diecéze sa jeho sviatok slávi 17. mája.