Medzi inými svätcami piemontský kraj v severozápadnom Taliansku dal v minulom storočí aj najmladšieho kanonizovaného vyznávača. Je ním sv. Dominik Savio z obce Riva di Chieri neďaleko Turína. Tam sa narodil 2. apríla 1842. Neskôr sa rodina presťahovala do obce Mondonio. Dominik prejavoval už v detskom veku veľkú rozumovú zrelosť a duchovnú vyspelosť. Preto mu miestny farár dovolil, aby už ako sedemročný pristúpil k prvému sv. prijímaniu. Bolo to veľmi nezvyčajné, lebo v tých časoch farári pripúšťali deti k prvému sv. prijímaniu až v dvanástich rokoch. Pri prvom stretnutí s eucharistickým Kristom si Dominik poznačil do svojho duchovného denníka:
"1. Často sa budem spovedať a pristúpim k sv. prijímaniu vždy, keď mi to spovedník dovolí.
2. Chcem svätiť sviatočné dni.
3. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
4. Radšej zomrieť ako zhrešiť!" Ako ďalší vývoj ukázal, tieto zásady neboli pre chlapca iba peknými slovami na papieri, ale životným programom. V škole vynikal tak vedomosťami ako aj príkladným správaním sa. Farár don Cugliero takto o ňom hovoril don Boskovi v Turíne: "Tu vo vašom dome sa môže nájsť taký chlapec ako on, ale sotva ho niekto prekoná v nadaní a čnosti. Skúste to s ním a uvidíte, že v ňom objavíte sv. Alojza." Don Bosko sa stretol s Dominikom vo svojej rodnej obci Becchi 2. októbra 1854. O štyri týždne dvanásťročný mládenec vstúpil do don Boskovho oratória Valdocco v Turíne. Dňa 8. decembra toho istého roku pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Večer toho dňa Dominik so súhlasom spovedníka šiel pred oltár Panny Márie a tam obnovil sľuby, ktoré urobil pri prvom sv. prijímaní. Potom dodal: "Mária, tebe dávam svoje srdce; daj, aby ti vždy patrilo. Ježiš a Mária, buďte mi vždy priateľmi. Ale prosím vás, dajte mi radšej zomrieť, ako by ma malo postihnúť nešťastie, že by som spáchal čo len jeden hriech." Na jar 1855 po jednej kázni don Boska o svätosti si zaumienil, že sa bude usilovať čo najskôr sa stať svätým, lebo nemá času nazvyš. Odvtedy bol vo všetkom vzorný, nábožnosť spájal s vyrovnanou veselosťou a s horlivosťou sa spásu svojich kamarátov. 8. júna 1856, deväť mesiacov pred smrťou, založil "Spoločnosť Nepoškvrnenej". Pravidlá, ktoré zostavil pre túto spoločnosť, sú svedectvom zrelej spirituality v 14-ročnom chlapcovi. Dominik Savio zomrel v obci Mondonio (azda na tuberkulózu) 9. marca 1857. Don Bosko hneď napísal jeho životopis, ktorý vyšiel v desiatich vydaniach do r. 1908, kedy sa začal cirkevný proces o možnosti jeho blahorečenia. Pápež Pius XII. ho vyhlásil v marci 1950 za blahoslaveného a o štyri roky neskôr za svätého.