Rodina Montmorency-Laval patrila vo Francúzsku 17. storočia medzi známe šľachtické rody, ktoré mali otvorený prístup k rozličným druhom životnej kariéry. To možno povedať aj o Františkovi, ktorý sa narodil 30. apríla 1623 v Montigny-sur-Avre.

Ešte ako 8-ročný študentík prijal (podľa vtedajšieho nechvályhodného zvyku) tonzúru, ktorá ho zaraďovala do duchovného stavu. Keď dosiahol 12 rokov, jeho strýko biskup ho menoval kanonikom v Evreux. Možno mu tým chcel zaistiť existenciu, lebo rok predtým mu zomrel otec.

František však nechcel patriť k duchovenstvu iba titulmi a benefíciami, ale naozaj telom i dušou. Preto vstúpil do Clermontského kolégia v Paríži, aby sa stal kňazom. Ale nečakaná smrť jeho dvoch starších bratov oddialila jeho kňazstvo, lebo istý čas sa musel starať o rodinné záležitosti. Konečne 1. mája 1647 mohol prijať kňazskú vysviacku. O rok neskôr sa stal archidiakonom v Evreux. V tejto funkcii sa zúčastnil na založení Seminára pre zahraničné misie v Paríži.

V r. 1653 bol vymenovaný za apoštolského vikára v Tonkine v Indočíne. Ale toto poslanie sa neuskutočnilo. Roky 1654-1658 strávil v Caene v modlitbe a samote. V r. 1658 ho pápež Alexander VII. vymenoval za biskupa a apoštolského vikára v Novom Francúzsku, t.j. v Kanade.

Biskup Montmorency-Laval prišiel do Kanady v máji 1659. Usadil sa v hlavnom meste kolónie - Quebecu. Čakala ho priekopnícka práca. Usiloval sa položiť solídne základy Cirkvi v tejto časti sveta. Zakladal farnosti pre prisťahovalcov a misie pre domorodých Indiánov. Tieto misie viedli v tom čase väčšinou jezuiti. Biskup bránil Indiánov proti násiliu a zneužívaniu Európanov. Zvlášť bojoval proti predávaniu alkoholických nápojov domorodcom.

V r. 1662 cestoval do Francúzska, kde dosiahol od kráľa Ľudovíta XIV. mnoho výsad pre kanadskú cirkev. Po návrate do Quebecu tam založil kňazský seminár v r. 1663. (V r. 1852 sa z neho stala Lavalova univerzita.) O päť rokov neskôr založil malý seminár a v r. 1678 odbornú školu pre remeselníkov.

Biskup Montmorency-Laval dosiahol, že v r. 1674 sa Quebec stal riadnym biskupstvom a on bol prvým biskupom, a tým aj zakladateľom katolíckej Cirkvi v Kanade. Diecézu viedol do r. 1684, keď sa pre zlé zdravie vzdal. Avšak ostal v Quebecu, kde za istý čas zastupoval svojho nástupcu, kým ten prišiel z Európy, a potom mu pomáhal vpraviť sa do situácie, ktorá sa veľmi líšila od európskej. Posledné roky strávil v utiahnutostí v seminári, ktorý založil. Zomrel 6. mája 1708 vo veku 85 rokov.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 22. júna 1980.