8. mája
SV. INGRID ELOVSDOTTER
rehoľníčka
(13. stor.)

Táto svätica pochádzala z Östergötlandu v juhovýchodnom Švédsku. Žila v 13. storočí. V tom čase Škandinávia bola ešte katolícka a veriaci udržiavali živý styk s južnejšími krajinami, kam chodili na púte a odkiaľ prijímali nové rehole, ktoré vznikali v Cirkvi.
Tak aj Ingrid si vykonala púť do Ríma a do Svätej zeme spolu so sestrou Kristínou a inými nábožnými ženami. V Ríme a azda aj na iných miestach mali možnosť poznať rehoľu dominikánok, ktorá bola ženskou vetvou nedávno predtým založeného, ale už dobre známeho rádu kazateľov (po lat. Ordo praedicatorum, skratka OP). Keďže zakladateľom rehole bol sv. Dominik, rehoľníci sa po ňom nazývali dominikáni a rehoľné sestry dominikánky. Po návrate z púte Ingrid začala nosiť biele dominikánske rúcho v meste Skänninge v očakávaní, že tam bude čoskoro založený ženský dominikánsky kláštor, prvý na švédskej pôde.
Tak sa aj stalo zásluhou dominikánskeho kňaza Petra z Dácie. Ten so súhlasom biskupa z Linköpingu a dominikánskeho provinciálneho predstaveného založil kláštor sv. Martina pre Ingrid a jej spoločníčky. Slávnostné otvorenie bolo na sviatok Nanebovzatia Panny Márie r. 1281. Na slávnosti sa zúčastnil aj kráľ Magnus Ladulas, lebo medzi prvými švédskymi dominikánkami bola aj jeho neter Margita. Ingrid bola pravdepodobne prvou predstavenou kláštora. Ale nie nadlho, lebo už po roku, 2. septembra 1282, zomrela.
Veriaci si ctili Ingrid nielen pre jej zásluhy o dominikánsku reholu a pre jej členstvo v nej, ale pre príkladný kresťanský život a pre hrdinské čnosti, ktoré prejavila už dlhé roky predtým. Svätá stolica nevyhlásila formálne Ingrid za svätú, ale v r. 1507 dovolila slávnostné vyzdvihnutie a prenesenie jej relikvií, čo sa prakticky rovnalo uznaniu jej úcty.
Slávnosť prenesenia Ingridiných ostatkov sa konala 29. júla 1507. Jej kosti uložili do cenného relikviára za účasti krára, veľmožov, všetkých švédskych biskupov, všetkých švédskych členov dominikánskej rehole, ako aj mnohých kňazov a veriacich. Pri tejto príležitosti kláštor dominikánok dostal od účastníkov slávnosti veľa darov počnúc potravinami až po zlaté a strieborné predmety.

Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Počet prístupov na stránky Životopisov svätých: (od 8. júla 2002)