Tento zástupca roľníckeho stavu medzi svätými sa narodil okolo roku 1080 v strednom Španielsku, azda v Madride alebo v jeho blízkosti. Niektoré životopisy uvádzajú rok narodenia 1070.

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Od rodičov zdedil jednoduchú, ale úprimnú nábožnosť, ktorú vo svojom živote nezvyčajne prehĺbil. Chudoba v rodine ho prinútila už v chlapčenskom veku pracovať na poli. To nakoniec nebolo v roľníckom prostredí také zvláštne. Zvláštne bolo, že Izidor začínal každý pracovný deň svätou omšou a modlitbou, v ktorej sa dával do ochrany Pána Ježiša a Panny Márie. A tento zvyk si zachoval po celý život.

Dosť skoro stratil rodičov. Aby si zaistil živobytie, pracoval ako poľnohospodársky robotník u istého madridského statkára. Ten si obľúbil Izidora pre jeho vernosť a pracovitosť. Ale statkárova obľuba vyvolala závisť spolurobotníkov, ktorí obviňovali svojho zvláštneho spoločníka, že pre pobožnosť zanedbáva prácu. Izidor trpezlivo znášal nespravodlivé očerňovanie a nehneval sa na nežičlivých kamarátov.

Keď obsadili Madrid mohamedánski Almoravidi, mnohí Madridčania pred nimi utiekli. Patril k nim aj Izidor, ktorý sa utiahol na sever do mesta Torrelaguny. Tam sa zoznámil a oženil s Máriou de la Cabeza, ktorá sa stala Izidorovou spoločníčkou tak v manželskom živote, ako aj v hlbokej nábožnosti. Mali jedného syna, ale ten im zomrel v detskom veku.

V Torrelagune pracoval Izidor takisto ako poľný robotník. Opakovali sa ohovárky spoločníkov. Nový Izidorov pán nebol taký veľkomyseľný ako prvší. Upodozrieval pobožného robotníka a vyžadoval od neho viac ako od ostatných. Izidor s hrdinskou trpezlivosťou znášal príkorie a dával nespravodlivému pánovi aj zo svojej čiastky. Životopisci prízvukujú, že Boh nedovolil, aby Izidor a jeho rodina trpeli nedostatok. Niekedy im aj mimoriadnym, zázračným spôsobom doplnil toľko, koľko potrebovali.

Po istom čase sa mohol Izidor i so ženou vrátiť do Madridu, kde pracoval u ďalšieho statkára. Tento si veľmi vážil Izidora a dôveroval mu. Keď častejšie počul rečí, že sa Izidor modlí v poli namiesto práce, chcel sa presvedčiť, či je to pravda. A skutočne prichytil nábožného robotníka, ako je pohrúžený do modlitby. Ale práca pri tom nestála. Údajne počas Izidorovej modlitby pokračoval v jeho orbe anjel.

Hoci rozprávanie o anjelovi za pluhom zasahuje pravdepodobne už do oblasti legiend, z Iziodorových životopisov a z jeho úcty je dostatočne zrejmé, že tento zvláštny poľnohospodársky robotník bol nielen nábožný, ale aj svedomitý v práci. Okrem toho bol i so svojou ženou veľmi dobročinný; delili sa s inými o to málo, čo mali.

Izidor zomrel pravdepodobne roku 1130. Istý čas bol pochovaný na cintoríne sv. Andreja v Madride. Neskôr bolo jeho telo uložené pod hlavným oltárom madridskej katedrály. Izidorova posmrtná úcta, oživovaná početnými zázrakmi na jeho príhovor, sa šírila najprv v Španielsku, ale neskôr prenikla i do Francúzska, Rakúska, Nemecka a iných krajín. Trvalo však takmer 500 rokov, kým bola táto úcta odobrená aj cirkevne. Izidora vyhlásil za svätého pápež Gregor XV. dňa 12. marca 1622 spolu so sv. Ignácom Loyolským, Františkom Xaverským, Teréziou Avilskou a Filipom Nerim.

Svätý roľník Izidor sa uctieva ako spolupatrón Madridu a Španielska, a samozrejme - ako patrón roľníkov.