Túto sväticu si uctievajú osobitne na ostrove Korzike v Stredozemnom mori a v talianskych mestách Livorno a Brescia. Dôkazy o jej úcte siahajú až do 5. storočia.

Podľa neskorších životopisov (zo 7. stor.) Júlia pochádzala zo severoafrického mesta Kartága (pri dneš. meste Tunis), a to z kresťanskej rodiny. Keď dobyli Kartágo "barbari" (azda Vandali v r. 439), údajne ju predali do otroctva bohatému pohanovi Euzébiovi. Pri ceste do Galie (ter. Francúzsko) loď jej pána uviazla na severnom pobreží ostrova Korziky. Euzébius šiel na pobrežie, kde sa zúčastnil na pohanskej slávnosti. Zatiaľ ozbrojenci miestneho náčelníka odviedli Júliu z lode na pevninu. Keď sa nechcela zúčastniť na pohanských obradoch, ukrižovali ju.

Z Korziky preniesli neskôr mnísi Júliine pozostatky na ostrov Gorgona, odkiaľ sa (pravdep. cez Livorno) dostali do Brescie r. 763.

Keďže mučeníctvo sv. Júlie na Korzike sa nedá historicky podložiť, niektorí historici predpokladajú, že táto svätica bola umučená v skoršom období v Afrike a kresťania, ktorí utekali pred vandalským prenasledovaním v 5. stor., preniesli jej ostatky na Korziku a do Itálie.