Táto spolupracovníčka svätého Jána Boska sa narodila 9. mája 1837 v Mornese (Monferrato) v severnom Taliansku. Pochádzala z chudobnej roľníckej rodiny a bola najstaršia zo siedmich detí.

Mária Dominika mala energickú a húževnatú povahu, s ktorou sa spájala úprimná nábožnosť. Podľa vtedajšieho zvyku pristúpila k prvému sv. prijímaniu až v jedenástich rokoch, ale odvtedy často pristupovala k sviatostiam aj za cenu veľkých obetí.

Keď mala Mária Dominika 17 rokov, na podnet miestneho farára Dona Pestarina založila spolu s ďalšími štyrmi dievčatami "Združenie dcér Nepoškvrnenej Panny Márie". Združenie, ktoré po istom čase schválil aj diecézny biskup, umožňovalo dievčatám viesť vo svete akýsi druh rehoľného života. Členky združenia sa venovali najväčšmi apoštolátu medzi dievčatami.

Vo veku 20 rokov Mária Dominika ťažko ochorela na týfus, ktorý dostala pri ošetrovaní chorých príbuzných. Choroba natrvalo oslabila jej organizmus, takže Mária Dominika nebola už viacej schopná robiť ťažkú poľnohospodársku prácu.

No apoštolská podnikavosť ju neopustila. S priateľkou Petronelou založila v Mornese krajčírsku dielňu, v ktorej zasväcovali do krajčírskeho umenia mladé dievčatá a pritom ich viedli nábožensky i mravne. Tu sa ukázali povahové prednosti Márie Dominiky, ktorá mala priamy charakter a vyžadovala aj od druhých úprimnú veselosť.

Roku 1864 spoznal Máriu Dominiku a jej spoločníčky Don Bosko. Videl v nich možnosť ženskej vetvy saleziánskej rehoľnej spoločnosti. Po pozornom skúmaní a uvažovaní sa rozhodol uskutočniť tento plán. Mladé apoštolky súhlasili, a tak vznikla v januári 1872 saleziánska rehoľná spoločnosť Dcér Panny Márie, pomocnice kresťanov. Založilo ju pod vedením Dona Boska 26 mladých žien a dievčat, ktoré si zvolili za prvú predstavenú Máriu Dominiku Mazzarellovú. Ich prvý materský dom, spojený s výchovným ústavom pre dievčatá, bol v Mornese.

Mária Dominika Mazzarellová mala rozličné cenné vlastnosti a schopnosti, no nemala poriadne školské vzdelanie. Je obdivuhodné, že sa usilovala po zvolení do významnej funkcie aspoň sčasti dobehnúť to, čo jej nedožičil jednoduchý tvrdý život talianskej dedinčanky. No pritom ostala veľmi skromná. Poníženosť a vernosť ideálom Dona Boska boli dve dôležité známky, ktoré ju charakterizovali po celý čas, v ktorom viedla mladú rehoľu. Okrem toho sa rozvinuli a zošľachtili vzácne apoštolské schopnosti, ktoré mala Mária Dominika už predtým. Don Bosko sa o nej vyjadril, že ovláda tajomstvo, ako si získať lásku a poslušnosť mladých: všetkých miluje a je im blízko vo dne i v noci s materinskou bdelosťou a s trpezlivou, neúnavnou dobrotivosťou.

Dcéry Panny Márie Pomocnice si zvolili roku 1880 Matku Máriu Dominiku po druhý raz za generálnu predstavenú. No ona vtedy už cítila, že sa blíži koniec jej života. Nešetrila sa a usilovala sa plniť všetky úlohy svojho úradu.

Vo februári 1881 sprevádzala do juhofrancúzskeho prístavu Marseille svoje rehoľníčky, ktoré odchádzali do juhoamerických misií. Bola to už tretia misionárska výprava. Ale Matka Mária Dominika bola vtedy už na konci svojich síl: k celkovej vyčerpanosti sa pridal ťažký zápal pohrudnice. Jej stav znepokojil Dona Boska, ktorý tiež sprevádzal saleziánskych misionárov a misionárky do Marseille. Po odchode výpravy Don Bosko odporúčal, aby Matka Mária Dominika išla do blízkeho Saint Cyr a tam sa liečila v kláštore Dcér Panny Márie Pomocnice.

Ťažko chorá predstavená poslúchla túto radu. No po istom čase sa jej zdalo, že sa môže vydať na spiatočnú cestu do Nizzy Monferrato, kde bol vtedy ústredný dom rehole. Sestry a kandidátky sa tešili z jej návratu, ale nie nadlho. Dňa 14. mája 1881 sa Matka Mária Dominika Mazzarellová rozlúčila so svojimi sestrami i s pozemským životom. Niekoľko dní predtým prekročila štyridsiaty štvrtý rok svojho života. Z toho posledných deväť rokov bola predstavenou novej rehoľnej spoločnosti Dcér Panny Márie, Pomocnice kresťanov.

Saleziánske rehoľníčky si uctievali hneď po smrti svoju skromnú duchovnú matku. Cirkev jej priznala oficiálnu úctu roku 1938, keď ju vyhlásila za blahoslavenú a roku 1951, keď ju vyhlásila za svätú.

Dcéry Panny Márie Pomocnice sa stali hneď od začiatku veľmi cennými spolupracovníčkami Don Boskovho saleziánskeho diela, či už pri výchove mládeže, v oblasti masmédií alebo v misiách. Patria k veľkým rehoľným spoločnostiam Cirkvi. Podľa pápežskej ročenky z roku 1980 mali na celom svete takmer 1500 domov a vyše 17 500 členiek.

Pred zhabaním kláštorov roku 1950 boli saleziánske rehoľníčky aj na Slovensku. Mali rehoľné domy v Trnave, v Nitre a v Dolnom Kubíne. Viaceré slovenské Dcéry Panny Márie Pomocnice pracovali úspešne v zámorských misiách.