Tento františkánsky svätec pochádzal z kraja (niekdajšieho kráľovstva) Aragónie vo východnom Španielsku. Tam sa narodil v mestečku Torre Hermosa 16. mája 1540. Od malička prejavoval mimoriadnu nábožnosť: vedel sa sústredene modliť a mal osobitnú úctu k Eucharistii.

Od detstva bol pastierom; najprv pásol dobytok svojej rodiny, neskôr bol v službe iných. V tichu prírody sa Paschal mohol venovať modlitbe a rozjímaniu. Neskôr sa podľa príkladu svätých začal postiť a bičovať. Napokon sa chcel stať rehoľníkom.

Keď dosiahol vek 18 rokov, hlásil sa o prijatie vo františkánskom kláštore Loretánskej Panny Márie. Ale musel ešte dva roky čakať. Na ten čas šiel ako pastier do služby bohatého statkára. Keď ten videl nábožného a svedomitého mladíka, chcel ho prijať za svojho syna a za dediča veľkého majetku. Ale Paschal nechcel mať nič s majetkom, on chcel byť rehoľníkom-františkánom.

Konečne ho prijali. Vtedy už mladého muža sprevádzala povesť svätosti. Nevieme, kedy presne sa stal rehoľníkom. Slávnostné rehoľné sľuby skladal 2. februára 1564. Predstavení chceli, aby sa stal kňazom, ale on ich prosil, aby mohol ostať rehoľným bratom. Ako rehoľný brat vykonával rozličné práce. Najviac bol vrátnikom, a to vo viacerých kláštoroch, medzi iným vo Valencii a Játive.

Brat Paschal bol obdarený mystickými charizmami, darom zázrakov a nadpriemernými vedomosťami, hoci nemal nijaké vzdelanie. Preto sa s ním často radili významné osobnosti, medzi nimi predstavený španielskej rehoľnej provincie. Tento ho v r. 1576 poslal so súrnymi listami ku generálnemu predstavenému, ktorý bol vtedy v Paríži. Brat Paschal musel prejsť kalvínskym krajom, kde zakúsil výsmech, urážky a rany. V Orleáne sa dal zatiahnuť do dišputy o Eucharistii. Keďže sa dobre držal, takmer ho zabili kameňmi. Napokon predsa len šťastlivo našiel generálneho predstaveného a odovzdal mu dôležité dokumenty.

Keď sa vrátil z dobrodružnej cesty, pod dojmom prekonaných dišpút a bojov zostavil knižočku výrokov o skutočnej prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii a o moci, ktorú Boh zveril rímskemu pápežovi.

S pokračujúcim vekom Brat Paschal ešte zosilnil svoje pôsty a iné skutky pokánia. Zaiste aj to prispelo k tomu, že keď sa blížili jeho 52. narodeniny, cítil sa na konci životných síl. Zomrel 17. mája 1592 v kláštore sv. Ruženca vo Villa Real neďaleko Valencie.

Pápež Pavol V. vyhlásil Brata Paschala v októbri 1618 za blahoslaveného a pápež Alexander VIII. v okt. 1690 za svätého. Pápež Lev XIII. ho v novembri 1897 ustanovil za patróna eucharistických diel a napokon aj za patróna medzinárodných eucharistických kongresov.

V občianskej vojne r. 1936-39 marxistickí revolucionári zhanobili a rozhádzali ostatky sv. Paschala Baylona. Aspoň čiastočne sa ich podarilo pozbierať a vrátiť do mesta Villa Real, kde sa uctievajú.