Sv. Servác (lat. Servatius) pochádzal z Východu a bol biskupom v Tongres (Civitas Tungrorum, ter. Belgicko). Prakticky nič konkrétne sa nevie o jeho činnosti v biskupstve. Zato sa zachovali dokumenty o jeho viacnásobnom vystúpení v rámci celocirkevného boja proti bludu arianizmu.

Sv. Atanáz v spise "Obrana proti ariánom" z r. 346 vymenúva 282 biskupov, ktorí ho podporovali v boji proti arianizmu. Na siedmom mieste uvádza Serváca. Ten istý Atanáz spomína, že uzurpátor Magnentius poslal biskupa Serváca ako svojho vyslanca k cisárovi Konštanciovi do Edessy. Tento fakt potvrdzuje aj byzantský kronikár Zonares.

V rokoch 359 a 360 nachádzame biskupa Serváca na synode v Rimini. Podľa svedectva historika Sulpicia Severa cisár Konštancius veľmi naliehal na synodálnych otcov, aby sa zriekli výrazu "jednej podstaty s Otcom" z nicejského vyznania viery. Tento výraz totiž nemohli prijať ariáni, ktorí popierali Kristovo božstvo. Cisár žiadal, aby nahradili spomenutý výraz neurčitou formuláciou, ktorá by nebola priamo ariánska, ale bola by prijateľná aj pre ariánov. Väčšina z 300 biskupov to odmietala. Ale po mesiacoch cisárových sľubov a hrozieb ostalo iba 20 odporcov, medzi nimi Servác. Napokon po šiestich mesiacoch všetci prijali formuláciu, ktorá bola síce pravoverná, ale mala dodatky, ktoré znamenali ústupky ariánom. Ale keď cisár v r. 361 zomrel, biskupi opustili tento kompromis.

O konci Servácovho života nie sú spoľahlivé správy. Udajne zomrel v Maastrichte (ter. Holandsko) 13. mája 383. V Maastrichte ho aj pochovali. V r. 560 bola jeho úcta už veľmi rozšírená a Cirkvou uznaná, takže jeden z jeho nástupcov v biskupstve - sv. Monulf - dal namiesto starej kaplnky nad jeho hrobom postaviť veľký kostol. Pre množstvo zázrakov, ktoré sa pripisovali sv. Servácovi, sa rozšírila jeho úcta i jeho relikvie po celej Európe, najmä však v oblasti riek Meuse, Mosela a Rýn. V priebehu stáročí si prišli uctiť jeho ostatky v Maastrichte vzácne osobnosti, ako franský vojvodca Karol Martel, cisári Karol Veľký, Henrich II., Henrich III., Maximilián Habsburský, Karol V.; svätí Norbert, Bernard a ďalší.

Sv. Servác je patrón tesárov, kováčov a vinohradníkov. Ľudia ho vzývajú ako ochrancu proti zimnici a chorobám kostí. Spolu so sv. Bonifácom a sv. Pankrácom sv. Servác vytvára trojicu tzv. "ľadových svätých". V období ich sviatkov totiž prichádzajú jarné nočné mrazy, ktoré môžu poškodiť úrodu.