Blahoslavená Uršuľa Ledóchowska patrila do rodiny, ktorá dala Cirkvi troch významných ľudí. Jej staršia sestra Mária Terézia bola zakladateľkou rehoľnej spoločnosti sv. Petra Klavera a tiež sa uctieva ako blahoslavená. A ich brat Vladimír Ledóchowski bol 27 rokov generálnym predstaveným jezuitskej rehole. Pod jeho vedením počet členov a ustanovizní v reholi silno vzrástol.

Ich otec Anton Ledóchowski pochádzal z poľského šľachtického rodu, matka Jozefína bola zo Švajčiarska. Rodina bývala v rakúskej obci Loosdorf neďaleko mesta Sankt Pölten. Tam sa narodila aj Júlia Mária (tak sa volala bl. Uršuľa krst. menom) 17. apríla 1865. Do základnej školy chodila v rodnej obci. Na ďalšie štúdiá ju dali rodičia do ústavu anglických panien v Sankt Pöltene. Tam vynikala nielen nábožnosťou a dobrými mravmi, ale aj výsledkami v štúdiu tak, že jej meno zapísali do "zlatej knihy" školy.

V r. 1883 sa rodina presťahovala do Lipnice Murowanej (pri Krakove) v Poľsku, kde otec kúpil majetok. 18-ročná Júlia mu pomáhala v administratívnych veciach. Okrem toho sa venovala zamestnancom, ktorí pochádzali z najnižšej spoločenskej vrstvy poľnohospodárskych robotníkov. Učila ich čítať a písať, vysvetľovala im katechizmus a privádzala ich k praktickému náboženskému životu. Chudobným pomáhala aj hmotne. V r. 1885 vypukla v tom kraji nákaza kiahní. Ochorel aj otec a sestra Mária Terézia. Júlia Mária ich obetavo opatrovala. Mária Terézia vyzdravela; ostali jej iba jazvy po kiahniach. Avšak otec neprežil ťažkú chorobu. Júlia Mária si od neho pred smrťou vyžiadala dovolenie, aby smela ísť do kláštora. A keď pomohla usporiadať rodinné veci, vstúpila do krakovského kláštora sestier uršulínok 18. aug. 1886.

V reholi prijala meno Uršuľa, ktorým sa odvtedy označovala. Po skončení noviciátu a zložení rehoľných sľubov ju zaradili ako vychovávateľku do školy, ktorá bola pri uršulínskom kláštore. V r. 1904 sa Sr. Uršuľa stala predstavenou kláštora. Usilovala sa uviesť do života smernice, ktoré vtedy vydal pápež Pius X. Aby vyšla v ústrety potrebám času, v Krakove založila dievčenské univerzitné kolégium, ktoré viedli rehoľné sestry. Bolo to prvé kolégium tohto druhu v Poľsku.

Keď prestala byť predstavenou v Krakove, na žiadosť pápeža Pia X. prevzala vedenie katolíckeho dievčenského internátu v ruskom Petrohrade, ku ktorému založila pobočku pri Fínskom zálive. Aby mohla čo najlepšie slúžiť nielen dievčatám, ale aj ostatným obyvateľom tých krajov, naučila sa plynne hovoriť po rusky aj po fínsky.

Na začiatku prvej svetovej vojny ju vykázali z ruských území. Vtedy sa vydala na cesty po Škandinávii, ktorá nebola zasiahnutá vojnou, a tam zbierala peniaze pre utečencov. Pri Aalborgu v Dánsku sa istý čas spolu so svojimi rehoľnými sestrami starala o poľské siroty.

Po vojne sa usilovala spojiť svoj petrohradský kláštor s úniou uršulínskych kláštorov, ktorá vtedy vznikala v Poľsku. Keď sa to nepodarilo, na radu svojho brata Vladimíra a apoštolského nuncia Achilla Rattiho, neskoršieho pápeža Pia XI., založila nový rehoľný inštitút, nazvaný "Uršulínky trpiaceho Ježišovho Najsv. Srdca" (Ursulinae Ss. Cordis Jesu Agonizantis). S konečnou platnosťou ho schválil pápež Pius XI. 21. nov. 1930. Sr. Uršuľa sa stala Matkou generálnou predstavenou novej rehoľnej spoločnosti.

Nová rehoľná ustanovizeň sa rozširovala spočiatku vo východnom Poľsku a vo Francúzsku, neskôr aj na iných miestach. Matka Uršula Ledóchowska spájala pri vedení rehole nadpriemernú inteligenciu so zmyslom pre aktuálne potreby doby a miest, v ktorých pôsobili jej sestry. Sama im bola vzorom Bohu zasväteného a Cirkvi oddaného života.

Zomrela v Ríme po ťažkej, hrdinsky znášanej chorobe 29. mája 1939. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri návšteve Poľska v Poznani 20. júna 1983.