Tento svätec sa nazýva Viliam (Guilhelm, fr. Guillaume, nem. Wilhelm) Aquitánsky alebo Viliam Gellonský. Bol vnukom franského majordoma a vojvodu Karola Martela.

Sprvoti aj on bol vojvodcom. Kráľ a neskorší cisár Karol Veľký ho poveril obranou tzv. španielskej marky. Bolo to územie na južnom pohraničí terajšieho Francúzska. Viliam musel veľa bojovať. Podrobil si Baskov a vytlačil mohamedánskych Maurov z pyrenejskej oblasti. On prispel r. 801 aj k oslobodeniu Barcelony spod maurskej okupácie. Jeho hrdinské skutky boli zachytené v známych hrdinských spevoch "Chansons de gestes".

Po r. 801 Viliam opustil vojenský život. V decembri 804 založil v jednom pyrenejskom údolí kláštor Gellone a priviedol tam mníchov z Aniane. On sám prijal v tomto kláštore mníšske rúcho 29. júna r. 806. Ako mních bol vzorom poníženosti a poslušnosti. Pracoval väčšinou ako kuchár a pekár. Veľa sa modlil a konal prísne skutky pokánia. Zomrel 28. mája 812.

Viliama si hneď po jeho smrti uctievali ako svätca. Úradne ho vyhlásil za svätého pápež Alexander 11. v r. 1066. Na jeho počesť v 12. stor. opátstvo Gellone premenovali na St-Guilhelm-du-Désert (Sv. Viliam v pustatine). Dnes si ešte osobitne uctievajú tohto svätca vo francúzskych diecézach Montpellier a Toulouse.