Na obyčajných mapách Francúzska by sme darmo hľadali ostrov Lérins pri stredomorskom pobreží v blízkosti mesta Cannes. Je to malý ostrov, ktorý bol v staroveku pustý a pokladaný za neobývateľný. Tam sa okolo r. 410 usadil mních sv. Honorát a založil kláštor. Honorátova svätosť pritiahla mnohých, takže z ostrova a kláštora Lérins sa stalo kvitnúce stredisko duchovného života a vyspelej mníšskej kultúry. Tam sa formovalo množstvo svätých mníchov, z ktorých pochádzali viacerí významní juhogalskí (ter. juž. Francúzsko) biskupi, ako Hilarius Arleský, Lupus z Troyes, Eucherius Lyonský, Faustus z Riez, Cézar Arleský...

V tomto prostredí žil a písal v prvej polovici 5. stor. aj sv. Vincent Lérinský.

Pochádzal z Galie (ter. Francúzsko). O jeho živote pred príchodom do lérinského kláštora nevieme nič určité. Z jeho úvodu k spisu "Commonitorium" sa dá usudzovať, že žil dlhší čas vo svete a že jeho život nebol celkom pokojný. Vincent píše o sebe neosobne, v množnom čísle: "Po dlhý čas vlečení smutnými búrkami svetského života napokon sme, vďaka Kristovmu vnuknutiu, prišli nájsť spoľahlivý útulok vo vždy bezpečnom prístave rehole. A tu, keď sme odložili nápory márnivosti a pýchy a priklonili sme sa k Bohu obetou kresťanskej poníženosti, usilujeme sa vyhnúť nielen stroskotaniam tohto života, ale aj plameňom budúceho."

Zo spoľahlivých prameňov vieme, že Vincent bol kňaz, že mal pozoruhodné humanistické vzdelanie a že veľmi dobre poznal Sv. písmo a cirkevnú náuku. To vidno aj z jeho spisov.

Najdôležitejší z nich je už spomenuté "Commonitorium", ktoré vzniklo okolo r. 434. Vincent ho uverejnil pod pseudonymom Peregrinus (Cudzinec). Sám názov Commonitorium znamená súbor poznámok alebo pripomienok, ktoré majú pomáhať pamäti. V skutočnosti je to traktát na obranu pravosti a všeobecnosti katolíckej viery proti novotárskym bludom. Usiluje sa určiť pravidlo, ktoré pomáha určiť, ktorá náuku je spoľahlivá. Samu Bibliu nepokladá za také pravidlo, lebo mnohé jej časti sa dajú vysvetľovať rozličným spôsobom. Podľa neho o pravosti náuky svedčí to, čo v Cirkvi "všade, vždy a všetci" verili. Táto zásada je iste správna a v dejinách kresťanstva sa na ňu neraz odvolávali tak katolíci ako aj inoverci (napr. anglikáni). Avšak je minimalistická, to zn. vzťahuje sa na veľmi malý okruh článkov viery, ktoré všade, vždy a všetci kresťania verili. Už dejiny prvých kresťanských storočí dokazujú, že takmer proti všetkým pravdám viery vystúpili úchylkári. Tu vidno dôležitosť cirkevnej autority, ktorá musí pri rozličnosti mienok rozhodnúť, ktorá je záväzná pre vieru.

Ďalšia Vincentova zásada, ktorá mala vplyv na rozvoj kresťanskej vierouky, je tvrdenie, že rozvoj cirkevnej náuky neprotirečí stálosti tradície. Podmienkou však je, že tento rozvoj je naozaj rozvoj, a nie zmena, pretvorenie náuky. Táto zásada má platnosť aj na konci 20. storočia, keď krajní tradicionalisti odmietajú akýkoľvek rozvoj, kým krajní pokrokári hľadajú rozvoj v zmene cirkevnej náuky.

Vincent Lérinský vydal aj zbierku kristologických a trojičných textov, ktoré vybral z diel sv. Augustína. Dlho sa o nej nič nevedelo. Objavili ju v Španielsku v r. 1940 a vydali ju pod názvom "Excerpta Vincentii Lerinensis".

Učený Vincent Lérinský, ktorý hľadal v mníšskom živote bezpečný prístav pred stroskotaniami tohto života, zomrel niekedy okolo r. 450. Jeho úcta v Cirkvi a osobitne na ostrove Lérins sa však ustálila až niekedy okolo r.1600.