Táto blahoslavená pochádzala zo západnej Moravy, kde sa narodila na zámku Křižanov okolo r. 1220. Jej otec Přibyslav mal rozsiahle majetky. Kronikár o ňom hovorí, že "navonok bol rytierom, ale vnútri mníchom". Podporoval rehole, najmä cisteriátov a brnen-ských minoritov, u ktorých ho v r. 1251 pochovali.

Zdislavina matka sa volala Sibyla. Pochádzala zo Stredomoria, ale prišla do Čiech z Nemecka v sprievode Kunigundy (Kunhuty), dcéry Filipa Švábskeho, ktorá bola zasnúbená s neskorším českým kráľom Václavom I. Podobne ako jej manžel, aj ona podporovala kláštory.

Ich dcéra Zdislava bola najstaršia z piatich detí (štyri dcéry a jeden syn). Detstvo prežila na křižanovskom zámku a v Brne, kde jej otec bol začas hradným kastelánom. Ked počula o živote pustovníkov, chcela ich napodobňovať. V nestrážených chvíľach odchádzala do lesa, kde sa modlila. Tiež sa postila a odopierala si pohodlie. Neskôr ju rodičia pravdepodobne dali na výchovu do niektorého ženského kláštora. Tak to bolo zvykom vo vtedajších šľachtických rodinách.

Keď dosiahla 15 rokov, rodičia ju vydali za mladého severočeského šľachtica Havla, pána na hrade Lemberku. Bol to bojovný rytier verný svojmu kráľovi, ale zároveň aj naklonený Cirkvi. Udržiaval priateľstvo s olomouckým biskupom a podporoval rád kazateľov, dominikánov. V tomto sa k nemu pripojila aj manželka Zdislava.

Niektorí z nej omylom urobili rehoľníčku. V skutočnosti bola paňou hradu Lemberka a matkou štyroch detí. Volali sa Havel, Margita, Jaroslav a Zdislav. Spolu so svojím manželom dala postaviť v blízkom meste Jablonné kostol sv. Vavrinca s dominikánskym kláštorom. Aby bol rýchlejšie hotový, pomáhala so svojím služobníctvom pri jeho stavbe. Robila to obyčajne v noci, aby cez deň nezavadzala robotníkom. V tomto kláštore pracovala potom ako laická spolupracovníčka dominikánov, ktorých vtedy viedol ako provinciál poľsko-českej provincie blahosl. Česlav, pôvodom z Poľska.

Tiež v meste Turnove dala Zdislava s manželom postaviť kostol a kláštor pre duchovných synov sv. Dominika.

Štedrosť prejavovala aj voči chudobným, pútnikom a chorým.

Zdislavina nábožnosť bola uvedomelá a hlboká. Liturgický život pestovala dennou účasťou na bohoslužbe v dominikánskom kostole. Okrem toho rada rozjímala v kaplnke Najsv. Trojice pod hradom Lemberkom. Aj na hrade mala kaplnku, kde sa modlievala so svojou rodinou. K osobnej vnútornej modlitbe pripájala kajúce skutky.

Česká Dalimilova kronika hovorí o mnohých zázrakoch, ktoré sa stali prostredníctvom pani Zdislavy. Okrem početných uzdravení spomína piatich mŕtvych vzkriesených k životu. Už akokoľvek bolo, ľudia si v nábožnej hradnej panej ctili divotvorkyňu, ktorá viacerým pomohla mimoriadnym spôsobom.

Útle zdravie a nadmerná činnosť nedovolili Zdislave dožiť sa vysokého veku. Zomrela asi 30-ročná v r. 1252. Okrem rodiny a chudobných ju oplakávali aj dominikáni, ktorí si ju ctili ako matku a milovali ako dcéru. Pochovali ju v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, kde je doteraz.

Pani Zdislavu z Lemberka vyhlásil za blahoslavenú pápež Pius X. v auguste 1907. Pápež Ján Pavol II. ju kanonizoval pri pastoračnej návšteve Českej republiky v máji roku 1995. Kým v Čechách a na Morave sa slávi jej pamiatka 30. mája, na iných miestach je jej liturgická spomienka zaradená na 3. januára.