Pochádzal zo západného Francúzska (vtedajšia Galia), kde sa narodil okolo r. 470. Vo Francúzsku je známy pod menom Aubin.

Hoci bol zo šľachtickej rodiny, rozhodol sa zasvätiť Bohu ako mních. Po viacročnom mníšskom živote sa stal r. 504 predstaveným, opátom kláštora v Tincillac (Cincillac). Počas 25-ročného obdobia opátskeho účinkovania vynikol svätosťou života a múdrosťou pri vykonávaní svojej zodpovednej funkcie. Preto ho v r. 529 zvolili za biskupa v meste a diecéze Angers. Albín sa sprvoti zdráhal prijať túto hodnosť, ale napokon sa podvolil jednoznačnej žiadosti veriacich tejto oblasti.

Podobne ako v kláštore aj pri vedení diecézy bol Albín vzorom príkladného kresťana a duchovného pastiera. Keď však bolo treba, vedel byť aj rozhodný. Tak bojoval proti rozličným mravným neporiadkom, zvlášť proti príbuzenským manželstvám, ktoré boli rozšírené medzi šľachtou. Niektorí pobúrení šľachtici sa mu vyhrážali smrťou, ba aj niektorí biskupi mu zazlievali jeho nekompromisný postoj.

Zo zachovaných dokumentov vysvitá, že biskup Albín sa zúčastnil na synodách v Orleanse v rokoch 538 a 541. Pri konaní synody v r. 549 sa už necítil zdravotne dobre; preto požiadal, aby ho zastúpil opát Sapaudus.

Zomrel v nasledujúcom roku 550, a to 1. marca. Pochovali ho najprv v angerskom kostole sv. Petra. Ale už o šesť rokov postavili jemu zasvätený kostol, do ktorého krypty preniesli jeho telesné pozostatky. Pri kostole vzniklo opátstvo, do ktorého preložili ostatky uctievaného biskupa v r. 1126. Sv. Gregor Tourský (zomr. r. 594) svedčil, že jeho úcta bola už v druhej polovici 6. storočia veľmi silná v Galii. V priebehu stredoveku sa rozšírila aj do iných krajín, predovšetkým do Nemecka, Anglicka a Poľska.