Sv. Heribert pochádzal z alemanskej grófskej rodiny. Narodil sa niekedy okolo r. 970 vo Wormse. Výchovu a vzdelanie získal vo Wormse a v opátstve Gorze.

Už vo veľmi mladom veku sa stal dómskym pre-poštom vo Wormse. O jeho výnimočných schopnostiach svedčí skutočnosť, že nemecký cisár Oto III. si ho ako 24-ročného zvolil r. 994 za kancelára pre Itáliu a o štyri roky neskôr aj pre Nemecko.

Heribert netúžil po úradníckej a politickej kariére. Chcel byť predovšetkým duchovným. Preto v r. 995 prijal kňazskú vysviacku. Po uprázdnení kolínskeho arcibiskupského stolca v r. 999 jeho zvolili za nového arcibiskupa. Cisár Oto súhlasil s voľbou a pápež Silvester II. odovzdal Heribertovi arcibiskupské pálium. Biskupskú vysviacku prijal na Vianoce 999.

V r. 1002 sprevádzal cisára Ota III. do Itálie, keď tento v Paterne zomrel na maláriu. Heribert previezol jeho mŕtvolu a znaky cisárskej hodnosti do Aachenu. Najvýznamnejší odznak cisárskej moci, "svätú kopiju", poslal falckému grófovi Ezzovi, ktorého pravdepodobne pokladal za najsúcejšieho kandidáta na cisársky trón. Avšak to sa dotklo hlavného kandidáta na nemeckú kráľovskú a cisársku korunu bavorského vojvodu Henricha. Ten uväznil arcibiskupa, kým mu Heribert nesľúbil odovzdať "svätú kopiju".

Vojvoda Henrich sa stal nemeckým kráľom ako Henrich II. Arcibiskupa Heriberta ponechal vo funkcii kancelára. Ten sprevádzal r. 1004 Henricha na výprave do Itálie a podporoval založenie bamberského biskupstva v r. 1007. Ale ináč ostali ich vzťahy chladné, ak nie napäté. Prekvapuje to tým viac, že obidvaja boli oddaní Cirkvi a uctievajú sa ako svätí. Keď sa v r. 1014 Henrich stal cisárom, Heribert sa vzdal kancelárstva. Sú isté náznaky, že pred arcibiskupovou smrťou sa s ním cisár zmieril a požiadal ho o odpustenie.

Po zrieknutí sa kancelárskeho úradu Heribert sa celkom venoval svojmu arcibiskupstvu. Niekoľkokrát ho precestoval a usiloval sa všade pozdvihnúť náboženský život. Okrem slov tomu slúžil jeho vlastný príklad nábožnosti, pokánia a dobročinnosti. Životopisci hovoria aj o zázrakoch, ktoré vykonal počas svojho života. Tak zachránil mesto Kolín pred hladom, keď v čase katastrofálneho sucha vymodlil užitočný dážď, raz uzdravil svojho kaplána a prinavrátil zrak slepej žene.

Arcibiskup Heribert zomrel 16. marca 1021. Pochovali ho v opátstve Deutz pri Kolíne, ktoré založil r. 1002 s podporou cisára Ota III. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého v roku 1227.

Sv. Heriberta si ctia ako patróna mesta Deutz a vzývajú ho ako orodovníka za užitočný dážď.