Ján Buralli sa narodil v roku 1208 v Parme. Mal zvlášne intelektuálne dary a tak sa pustil do študií. Získal doktorát z filozofie. Vyučoval logiku vo svojej rodnej Parme. Priťahoval ho duch evanjeliovej reguly sv. Františka z Asisi. V roku 1233 vstupil do Rádu menších bratov. Mal vtedy 25 rokov a generálnym ministrom bol brat Eliáš. Keď zložil sľuby, jeho predstavení ho poslali do Paríža, aby sa zdokonalil v štúdiách. Po vysvatení za kňaza začal apoštolskú činnosť. Vynikal kázňami. Mali náučnú formu a skvelú formu podania spojenú s príjemným hlasom. Dobre sa vyznal v hudbe a krásne spieval. Zaujal nielen veriacich ale i pápež si ho dal zavolať.

Vyučoval teológiu v štúdiách Rádu svatého Františka z Assisi v Bologni, Neapole a taktiež v Paríži, kde vysvetľoval Bibliu a Sentencie. Na generálnej kapitule rádu v Lyone v roku 1247 bol zvolený za generálneho ministra. Ján mal vtedy 40 rokov. Bol šiestym po Františkovi a vykonával túto funkciu 10 rokov. Peši absolvoval ustavičné a namahavé cesty. Predstavoval sa nie ako predstavený ale ako sluha, čím ukázal veľký príklad pokory, vrcholnej opatrnosti a prísnosti. V roku 1242 sa stretol v Anglicku s kráľom Henrichom III. V tom istom roku navštívil vo Francúzsku sv. Ľudovíta IX. pred jeho odchodom na krížovú výpravu. Inocent IV. ho vyslal do Carihradu ako anjela pokoja. Vyjednával o zjednotení s patriarchom Emanuelom II. Vyjednávanie dopadlo bez výsledku, ale našiel obdiv u Grékov pre jeho príkladný život a vzdelanie. Ked prišiel na západ späť do Paríža, svojou trpezlivostou dokázal, ze sa rehoľníci vrátili na univerzitné štúdiá aj napriek rozhodnutiam Viliama de Sant Amore.

V ráde sa dostali do sporu dve smerovania: jedno zastávali horlivé duše za navrat k chudobe, druhé konventuáli za miernejšiu interpretáciu. Na generálnej kapitule 2. februára Ján predložil svoju demisiu a nahradil ho svätý Bonaventúra. Ján sa potom stiahol na 30 rokov do pustovne v Greccio, kde žil vo veľkej prísnosti a kontemplácii. Ján XXI. a Mikuláš III. mu ponúkli hodnosť kardinála, ale on pokorne odmietol. Pápež mu ponúkol novú misiu zmierenia do Grécka, ale počas cesty ochorel a zomrel 19. marca 1289 v Camerine, kde bol pochovaný v kostole svätého Františka. Jeho kosti boli v roku 1873 prenesené do katedrály a stali sa cieľom pútnikov.