Mních sv. Ján Klimach bol uznávaným učiteľom duchovného života. Jeho prímeno Klimach (po grécky Klimakos) vzniklo z pomenovania jeho asketického spisu "Klimax tú paradísú" ("Rajský rebrík" alebo "Rebrík do raja"). Žiaľ, o jeho osobnom živote vieme veľmi málo.

Podľa údajov jeho životopisca mnícha Daniela z kláštora Raithu na juhozápad od Sinaja, Ján sa zasvätil Bohu a prišiel do mníšskej komunity ako 16-ročný. Vo veku dvadsiatich rokov mu udelili tonzúru a prijali ho naplno do mníšskeho spoločenstva. V mníšskej komunite žil 19 rokov. Potom žil 21 rokov ako pustovník. Keď mal 60 rokov, zvolili ho za opáta sinajského kláštora. No nevedno, ako dlho bol opátom. Podľa nových porovnávacích výskumov niektorí historici predpokladajú, že zomrel v r. 649.

Zo svedectiev niektorých mníchov, ktorí žili v tom období, vieme, že mal brata Juraja, ktorý bol takisto príkladným mníchom a opátom a zomrel o rok neskôr ako Ján.

Ján Klimach viedol duchovne mnohých mníchov, ale iba ústnym poučovaním. Keď sa však stal opátom, iný Ján, opát kláštora Raithu, naňho veľmi naliehal, aby napísal svoju duchovnú náuku a svoje mnohoročné duchovné skúsenosti. Malo to byť niečo na spôsob rebríka alebo schodišťa, po ktorom môžu vystúpiť do neba tí, čo si zvolili rehoľný život.

Ján súhlasil iba s ťažkým srdcom, lebo sa nepokladal za súceho na túto úlohu. Svoj spis prirovnal k biblickému Jakubovmu rebríku alebo k tridsiatim rokom skrytého života Pána Ježiša. Je to akási príručka asketiky rozdelená na 30 kapitol, ktoré predstavujú 30 stupňov duchovného rebríka. Dielo možno rozdeliť na tri časti, ktoré približne zodpovedajú trojitej ceste ku kresťanskej dokonalosti, ako ju tradične predstavovali učiteľa duchovného života. Je to očistná, osvetľujúca a zjednocujúca cesta (lat: via purgativa, illuminativa, unitiva).

Prvej ceste zodpovedajú prvé tri kapitoly spisu. Hovoria o zrieknutí sa sveta, o vnútornom odlúčení a o vstupe do rehoľného života. Druhá časť (kap. 4-26) hovorí o boji proti nerestiam a o získavaní čností. Tretia časť (kap. 27-30) opisuje najvyššie fázy duchovného života, ktoré vrcholia v spojení s Bohom v láske.

K dielu pôvodne patril doplnok "Slovo pastierovi". Bol to menší spis s pätnástimi kapitolami určený pre predstavených kláštorov. Odborníci predpokladajú, že Ján Klimach tu použil niektoré podnety z diela "Regula pastoralis" pápeža sv. Gregora Veľkého. Boli to akési smernice pre cirkevných predstavených, ktoré okolo r. 600 antiochijský patriarcha preložil do gréčtiny.

Hlavná zásluha Jána Klimacha spočívala v tom, že vedel systematicky podať duchovnú náuku, ktorá sa tradovala a rozvíjala v mníšskom prostredí Blízkeho východu už viaceré generácie. Dielo je o to cennejšie, že podávaná náuka je overená osobnou skúsenosťou. To aspoň sčasti vysvetľuje záujem o tento spis. O jeho rozšírení svedčí pozoruhodný počet zachovaných rukopisov, ako aj veľký počet prekladov a komentárov.

Liturgická spomienka sv. Jána Klimacha sa slávi tak na Východe ako aj na Západe 30. marca. Grécke menológium na ten deň hovorí: "Sviatok nášho sv. otca Jána Klimacha, ktorý sa vyznačil asketickou náukou i životom".