Rodina sv. Brigity Švédskej (jej sviatok je 23. júla) bola bohatá nielen na deti, ale aj na duchovné povolania. Po zaopatrení detí sa stali rehoľníkmi rodičia. Otec Ulf Gudmarsson vstúpil do cisterciánskeho kláštora a matka sv. Brigita sa stala zakladateľkou novej rehole. Z ich ôsmich detí vstúpili tri do rehole: syn Bengt, ako aj dcéry Ingeborg a Karin-Katarína.

Katarína sa narodila asi v r. 1331 ako šiesta z ôsmich detí sv. Brigity a jej manžela Ulfa. V pomerne mladom veku sa vydala za šľachtica Eggarda von Kyren. Dohodli sa, že budú žiť v sexuálnej zdržanlivosti, čo nebolo zriedkavé vo vrcholnom stredoveku.

V r. 1350 sa mladá Katarína vybrala do Ríma, aby sa tam spolu s matkou zúčastnila na slávení Svätého roku. Tam za ňou prišla správa, že jej manžel náhle zomrel. Odvtedy sa Katarína stala nerozlučnou spoločníčkou svojej matky. Spolu s ňou sa modlila, spolu s ňou slúžila sirotám, chudobným a chorým, sprevádzala ju na cestách, konala s ňou púte. Neraz bola v nebezpečenstve pre svoju mladosť a krásu. V takých prípadoch pocítila mimoriadnu pomoc Panny Márie, ktorej sa zasvätila.

Keď sv. Brigita dosiahla v r. 1370 schválenie rehole, ktorú založila pred odchodom do Ríma vo Švédsku, chcela pred návratom domov ešte vykonať púť do Sv. zeme. Vydala sa na ňu na jar 1372. Takmer o rok sa po prekonaní neľahkej cesty vrátila do Ríma. No ďalej už nevládala. Ešte v Jeruzaleme ju postihla akási vnútorná choroba, ktorej napokon podľahla v Ríme 23. júla 1373. Pochovali ju na jej žiadosť v klariskom kostole S. Lorenzo in Panisperma.

Katarína poslala do švédska správu o smrti matky. Do Ríma pricestoval brat Birger, ktorý zastával vo Švédsku dôležitý štátny úrad. V jeho i Kataríninej prítomnosti vyzdvihli v novembri 1373 telesné pozostatky ich matky a vypravili na cestu do Švédska. Takto sa Katarína s mŕtvou matkou vrátila do rodnej krajiny. Matku slávnostne pochovali v materskom kláštore jej rehole vo Vadstene.

Do tohto kláštora vstúpila Katarína v r. 1375. V tom čase sa už vo švédsku rozprúdilo hnutie za svätorečenie jej matky. Katarínu poslali do Ríma, aby tam podporila kanonizačný proces. Jej pobyt v Ríme bol užitočný, ale nemohol urýchliť postup cirkevných úradov tak, ako si ctitelia slávnej Brigity želali. Za svätú ju vyhlásil pápež Bonifác IX. v r. 1391.

Medzitým sa Katarína vrátila do Vadstenu. V r. 1380 ju biskup menoval opátkou kláštora. Avšak túto funkciu nezastávala dlho, lebo už 24. marca 1381 zomrela. Bolo to necelých osem rokov po smrti jej matky.

Po svätorečení sv. Brigity veriaci Švédi chceli, aby bola vyhlásená za svätú aj jej dcéra, spoločníčka a nasledovníčka Katarína. Na jej vzývanie sa stali mnohé zázraky. To všetko však nestačilo na skoré začatie a úplné dokončenie kanonizačného procesu. Proces sa začal dvakrát, a to v r. 1466 a 1489, ale nikdy sa nedokončil. Akousi náhradou za svätorečenie bolo slávnostné prenášanie Kataríniných ostatkov 1. augusta 1489. Dovolil ho pápež Inocent VIII. a zúčastnil sa na ňom švédsky kráľ Sten Sture.

Ale aj bez formálnej kanonizácie sa dcéra sv. Brigity uctieva ako svätá tak vo Švédsku, ako aj v Cirkvi. Často sa vyobrazuje s jeleňom, ktorý ju podľa legendy zachránil v nebezpečenstve.