Táto sv. Katarína sa narodila v Bologni 8. septembra 1413. Jej otec Giovanni Vigri bol senátorom v meste Ferrare a právnikom v službách kniežacej rodiny Este. Keď mala Katarína 9 rokov, rodina sa presťahovala do Ferrary. Dievča strávilo niekoľko rokov ako malá dvorná dáma kniežacej dcéry Margity. Pri kniežacom dvore získala pomerne veľké vzdelanie a rozvila umelecké schopnosti. Mala rada hudbu, skladala básne a maľovala.

Predčasná smrť otca a druhé matkino manželstvo zasiahli rušivo do Kataríninho života. Ako 14- alebo 15-ročná opustila kniežací dvor a šla bývať k istej Lúcii Mascheroni, ktorá viedla akúsi náboženskú ustanovizeň. Katarína u nej bývala asi štyri roky. Bolo to pre ňu ťažké a nepokojné obdobie, v ktorom na ňu doliehalo množstvo tých najrozličnejších pokušení.

V r. 1431 18-ročná Katarína vstúpila do klariského kláštora "Pánovho tela" vo Ferrare. V tomto kláštore viaceré šľachtické dcéry žili v prísnej chudobe a konali tvrdé skutky pokánia. Katarína pracovala v kláštore ako pekárka, vrátnička a napokon ako novicmajsterka, ktorá vychovávala rehoľný dorast. Novickám predkladala dve "schodištia", po ktorých možno vystúpiť do neba. Je to schodište čností (duch klauzúry, prijatie Božej vôle, skromnosť, mlčanie, zdvorilosť, usilovnosť, jednoduchosť, láska k Bohu) a schodište uponíženia (málo hovoriť o sebe, krotiť nediskrétny smiech, dokonale zachovávať pravidlá bez šomrania, pokladať sa za neužitočných, vždy byť ochotní poslúžiť iným, nikdy nechcieť presadiť svoju vôľu).

Boli to náročné požiadavky, ale novicky ich prijímali s dôverou a nadšením. Jednak v nich videli evanjeliové ideály a jednak ich videli uskutočnené v živote svojej učiteľky. Okrem času modlitby a spoločného odpočinku ju nikdy nevideli zahárať; priadla, šila, maľovala, písala básne alebo hrala na hudobnom nástroji. Vyhýbala sa všetkým poctám a často pomáhala pri jednoduchých prácach, ako bolo umývanie riadu alebo pranie bielizne.

V r. 1456 na žiadosť bolonských úradov predstavení rehole sa rozhodli založiť klariský kláštor v Bologni. Založením a vedením nového rehoľného domu poverili Katarínu. Pod jej vedením kláštor prekvital podľa zásad, aké vštepovala mladým rehoľníčkam už vo Ferrare. Tak v Bologni ako už predtým vo Ferrare sa v jej živote prejavovali mimoriadne úkazy: videnia, extázy, poznanie budúcich vecí.

Klariská opátka Katarína zomrela 9. marca 1463 vo veku necelých 50 rokov. Po smrti si jej telo zachovalo po tri mesiace sviežu ružovú farbu. Potom sa síce svieža farba stratila, ale telo ostalo až doteraz neporušené. Pápež Klement VII. (1523-1539) schválil posmrtnú úctu sv. Kataríny Bolonskej, ale až Klement XI. ju v máji 1712 úradne zaradil do zoznamu svätých.

Sv. Katarína z Bologne napísala niekoľko menších spisov, ktoré mnohým poslúžili na ceste kresťanskej a rehoľnej dokonalosti.

V niektorých kalendároch sa sviatok sv. Kataríny z Bologne slávi 9. mája.