Svätý Kazimír pochádzal zo slávneho poľsko-litovského kráľovského rodu Jagelovcov. Narodil sa 5. októbra 1458 na kráľovskom hrade v Krakove. Bol tretím z trinástich detí poľského kráľa Kazimíra IV. Jeho matka Alžbeta bola z habsburského kráľovského rodu. Nazývali ju "matkou kráľov", lebo štyria jej synovia boli kráľmi: Ladislav bol českým a uhorským kráľom, Ján Albert (0lbracht), Alexander a Žigmund I. boli postupne poľskými kráľmi v rokoch 1492-1548. Ba aj mladého Kazimíra si s otcovým súhlasom veľká časť uhorskej šľachty zvolila za kráľa, ale po neúspešnej vojenskej výprave proti Matejovi Korvínovi sa jagelovský princ zriekol uhorského kráľovstva i akejkoľvek inej politickej kariéry.

Jeho otcovi to nebolo po vôli, lebo Kazimír bol od detstva veľmi bystrý a mimoriadne nadaný. Mal i vynikajúcich učiteľov - jedným z nich bol známy poľský dejepisec Ján Dlugosz. Preto po neúspechu s uhorským trónom sa otec usiloval mať schopného syna pri sebe a poveroval ho dôležitými úlohami v Poľsku i na Litve.

Kazimír sa podľa možností usiloval vyhovieť otcovi, ale väčšmi ako vladárenie ho zaujímalo štúdium a ešte väčšmi duchovný život. Nábožnosť sa stala trvalou a neoddeliteľnou súčasťou jeho osobného života. Ani verejná činnosť a administratívne starosti ho nevedeli odtrhnúť od modlitby, askézy a skutkov kresťanskej lásky. Veľmi si uctieval Pána Ježiša v Eucharistii a Pannu Máriu. Jeho obľúbenou modlitbou bol mariánsky hymnus Omni die dic Mariae (Každý deň povedz Márii). Text tejto modlitby mu na jeho žiadosť dali i do rakvy. S mariánskou úctou sa spájala jeho obdivuhodná mravná bezúhonnosť a rozhodnutie žiť v celibáte až do smrti. To bol hlavný dôvod, prečo roku 1481 odmietol ponúkané manželstvo s dcérou nemeckého cisára Fridricha III.

Kazimír sa nedožil vysokého veku. Možno priveľmi prísny spôsob života oslabil jeho organizmus, takže tuberkulóza ľahšie zlomila mladý život. Zomrel 25-ročný 4. marca 1484 na zámku v Grodne na Litve. Pochovali ho v katedrále litovského hlavného mesta Viľňa. Tam bol až do roku 1953. Ked' sa v tom roku sovietske úrady rozhodli premeniť katedrálu na múzeum a umeleckú galériu, litovskí katolíci preniesli telesné pozostatky sv. Kazimíra do farského kostola sv. Petra a Pavla na jednom vilnianskom predmestí.

V Poľsku a ešte väčšmi na Litve sa rozšírila úcta k svätému kráľovskému synovi hned' po jeho smrti. Jeho hrob sa stal cieľom pútí a miestom mimoriadnych milostí. Roku 1604 postavili vo Viľne už osobitný kostol zasvätený sv. Kazimírovi. Tento kostol slúžil svojmu cieľu až do roku 1945, ked' z neho sovietske úrady urobili sklad papiera a od roku 1962 ateistické múzeum.

Okrem spomenutého kostola vznikli na počesť sv. Kazimíra mnohé ďalšie svätyne na Litve, v Poľsku, ba aj v iných krajinách, kde žijú väčšie skupiny Litovcov a Poliakov. Pápež Pius XII. vyhlásil roku 1948 sv. Kazimíra za ochrancu litovskej mládeže.