V slovenskom i rímskom kalendári sú na 20. marca mená dvoch uvedených svätíc. Tieto sú zo skupiny siedmich mučeníčok, ktoré carihradský zoznam svätých zaraďuje na 18. marca.

Životopis o nich hovorí, že v prenasledovaní za cisára Maximiána (okolo r. 300) prišli k cisárskemu úradníkovi v meste Amise, vyznali, že sú kresťanky/ a dohovárali mu pre jeho ukrutnosť voči kresťanom. Rímsky predstaviteľ ich údajne dal zbičovať, stiahnuť z nich kožu a napokon ich hodiť do ohňa.

Avšak štyri mená z tejto skupiny vrátane Klaudie sa spomínajú v podobnom prípade v Ancyre (terajšia Ankara v Turecku), kde ich údajne prefekt Teodot dal utopiť. A tento druhý prípad je historicky prijateľnejší. Meno Eufémia sa zase vyskytuje v inej ancyrskej skupine mučeníčok. Zrejme tu ide o zdvojenie osôb, ktoré jestvovali a podstúpili mučeníctvo, ale chýbajú o nich spoľahlivé údaje.

Avšak jestvujú aj iné Klaudie, pravda, nie spojené s týmto kalendárnym dňom. Tak niektorí si uctievajú Pilátovu ženu KLAUDIU PROKULU, ktorá sa prihovárala za Pána Ježiša (por. Mt 27,19), iní či iné zase sú hrdé na významnú členku prvotnej cirkvi, ktorú spomínal sv. Pavol v Druhom liste Timotejovi: "Pozdravuje ta Eubulus, Pudens, Linus, Klaudia a všetci bratia". (2 Tim 4,21)

Zo svätých Eufémií, ktoré sú uvedené v cirkevných kalendároch, najznámejšia je SV. EUFÉMIA CHALCEDONSKÁ. Jej pamiatka sa svätí tak na Východe ako aj na Západe 16. septembra.

Táto svätica podstúpila mučenícku smrť v Diokleciánovom prenasledovaní kresťanov 16. septembra 303. Jej mučeníctvo vyvolalo veľkú vlnu úcty a obdivu. Nad jej hrobom stála už v 5. storočí mohutná svätyňa, v ktorej sa konal Chalcedonský cirkevný snem v r. 451-52.

Ale o živote a mučeníctve svätice nevieme takmer nič spoľahlivé. Sčasti sa o to nechtiac zaslúžil spomenutý koncil. Impozantný chrám sv. Eufémie, v ktorom sa konali koncilové zasadania, vyvolal veľkú vlnu obdivu a nadšenia k chalcedonskej svätici. Jej trvalým výsledkom bolo niekoľko oslavných životopisov, v ktorých sa historická skutočnosť beznádejne stráca pod nánosom pestrých výplodov zanietenej fantázie.

Azda najbližšie skutočnosti sú niektoré údaje, ktoré uviedol v jednej zachovanej kázni biskup Asterius z Amasey. Pôsobil medzi rokmi 380-410, teda pol storočia pred Chalcedonským snemom. V kázni spomenul, že v stĺporadí istého staršieho kostola videl štyri obrazy s výjavmi z mučeníctva sv. Eufémie. Na prvom obraze stojí pokojná ušľachtilá deva pred rozzúreným sudcom, obklopeným pisármi a ozbrojencami. Na druhom obraze jeden z mučiteľov jej drží hlavu vyvrátenú dozadu, kým druhý jej vybíja zuby. Tretí obraz znázorňuje zmučenú sväticu, ako sa modlí vo väzení a nad jej hlavou žiari kríž. Napokon na štvrtom obraze vidno svätú devu, ako s rukami zodvihnutými k nebu končí svoj život v plameňoch.