Svätý Klement Mária Hofbauer pochádzal z jednoduchej početnej rodiny. Narodil sa 26. decembra 1751 v Tasoviciach pri Znojme na južnej Morave. Pri krste dostal meno Ján Evanjelista. Meno Klement začal používať až neskôr, keď sa stal pustovníkom, a k nemu pripojil meno Panny Márie, ktorú si veľmi uctieval.

Keď mal osem rokov, zomrel mu otec. Pre chlapca to znamenalo, že nemohol ísť študovať, ako si želal, ale musel čo najskôr začať pracovať. Uchytil sa v meste Znojme ako pekársky učeň a neskôr ako tovariš. Tak prišiel do styku s premonštrátmi, ktorí mu v rokoch 1772-1777 umožnili gymnaziálne štúdiá.

Ján už vtedy nebol najmladší. Keď skončil gymnázium, mal 26 rokov. Na vyššie štúdiá nemal dostatočné prostriedky. Z túžby oddať sa čo najviac duchovnému životu utiahol sa na dva roky do samoty. Podobne ako mnísi chcel vnútornú životnú zmenu vyjadriť vonkajšou zmenou mena; preto sa od tých čias nazýval Klement. Roku 1779 alebo 1780 sa mu vďaka šľachetným dobroditeľkám naskytla možnosť študovať vo Viedni. A tak študoval v rakúskom hlavnom meste katechetiku, filozofiu a teológiu.

Jeho viedenské štúdium trvalo do roku 1784. Cez veľké prázdniny si každý rok vykonal púť do Ríma. Tam napokon v októbri 1784 vstúpil do nedávno založenej rehole redemptoristov, kde bol v roku 1785 aj vysvätený za kňaza. Po vysviacke bol istý čas v kláštore Frosinone neďaleko Ríma, kde si ešte doplňoval štúdiá. Odtiaľ ho predstavení poslali do strednej Európy; tam mal pomôcť novej reholi uchytiť sa.

Klement Mária Hofbauer si vybral za svoje pôsobisko Varšavu, kde aj roku 1787 založil redemptoristický kláštor. Bol to prvý kláštor tejto rehole mimo Talianska. Zakrátko nasledovali ďalšie kláštory v Poľsku, južnom Nemecku, Švajčiarsku a Rumunsku. Klement ich viedol ako zvláštny generálny vikár rehoľnej spoločnosti. Aby uľahčil výchovu rehoľného dorastu, založil vlastné teologické učilište.

Vo Varšave pôsobil celkove 21 rokov. Zakladanie a vedenie rehoľných domov vypĺňalo iba časť jeho pracovného programu. Jeho hlavný záujem, ktorému venoval čas i sily, bola pastorácia. Celý jeho pobyt vo Varšave boli vlastne nepretržité ľudové misie. S mladými spolupracovníkmi rozličných národností vyvíjal účinnú dušpastiersku a sociálnocharitatívnu činnosť, takže ho mnohí nazývali apoštolom Varšavy. Ako zosilnel náboženský život, možno vidieť na príklade varšavského kostola sv. Benna, kde počas Klementovho pôsobenia vzrástol počet sv. prijímaní z dvetisíc na vyše stotisíc ročne.

Apoštolská horlivosť Klementa Hofbauera znepokojila žiarlivého Napoleona, ktorý mal vtedy okupačné vojská v Poľsku. Cirkvi nepriateľský diktátor nariadil v máji 1808 zlikvidovať redemptoristické kláštory a rehoľníkov vyhnať z krajiny. Na základe tohto rozkazu Klementa i s ďalšími rehoľníkmi 17. júna 1808 uväznili a neskôr vypovedali z Poľska. Klement sa i s jedným nemeckým klerikom odobral do Viedne.

Tam čoskoro rozvinul podobný apoštolát ako vo Varšave. Úrady sa k nemu správali veľmi nedôverčivo a prostredníctvom polície sledovali každý jeho krok, ale viedenský arcibiskup Hohenwart si vážil Klementa a držal nad ním ochrannú ruku. Horlivý redemptorista najprv pôsobil ako hosť v talianskom "minoritskom" kostole, ale roku 1813 mu arcibiskup zveril uršulínsky kostol so záväzkom starať sa o duchovné vedenie mníšok.

Odvtedy mohol Klement naplno rozvinúť svoj apoštolát kázňami, radami, duchovným priateľstvom a neúnavnou dobročinnosťou. Mal veľký vplyv nielen na jednoduchý ľud, ale i na študentov a intelektuálov. Bol duchovným poradcom niektorých biskupov, viacerých spisovateľov a umelcov, konvertitov, ba sám prijal niekoľkých významných protestantov do katolíckej Cirkvi. Z univerzitných študentov, ktorí ho navštevovali, si mnohí zvolili duchovné povolanie. Viacerí vstúpili k redemptoristom, iní medzi diecézne duchovenstvo. Jeden z nich (Rauscher) sa stal neskôr viedenským arcibiskupom a kardinálom. Prostredníctvom významných osobností, ktoré vyhľadávali jeho rady, mal Klement M. Hofbauer vplyv i na Viedenský kongres (1814-15) a na jeho riešenie cirkevných otázok. Ako je z dejín známe, na kongrese rokovali európski štátnici o novom usporiadaní Európy po Napoleonovom páde.

Klement Mária Hofbauer zomrel 15. marca 1820. Jeho pohreb bol obrovskou manifestáciou úcty, ktorú prechovávali Viedenčania k svojmu apoštolovi. Možno i to vplývalo na cisára Františka I., že o mesiac neskôr, 19. apríla 1820, podpísal dekrét, ktorý konečne dovoľoval redemptoristom zakladať si domy na území Rakúska.

Klement M. Hofbauer bol najprv pochovaný na viedenskom cin-toríne Maria-Enzersdorf. Roku 1862 preniesli jeho telesné pozostatky do kostola Maria Stiegen, ktorý dal cisár František Jozef k dispozícii redemptoristom. Pápež Lev XIII. vyhlásil Klementa M. Hofbauera roku 1888 za blahoslaveného a pápež sv. Pius X. roku 1909 za svätého.

Sv. Klement Mária Hofbauer patrí medzi významné cirkevné osobnosti 19. storočia. Na území strednej Európy a zvlášť Rakúska duchovne zvíťazil nad osvietenstvom, jansenizmom a proticirkevným jozefinizmom. Okrem toho má prvoradú zásluhu na vnútornej obnove Cirkvi tých čias. Uctieva sa ako patrón Viedne (patronus secundarius) a patrón pekárov, medzi ktorých sám kedysi patril.