Táto blahoslavená Kristína pochádzala zo severného Talianska z mestečka Porlezza pri Luganskom jazere. Narodila sa niekedy v prvej polovici 15. stor. ako dcéra očného lekára. Pôvodným menom sa nazývala Agostina Camozzi.

V mladosti neviedla príkladný kresťanský život. Prvý raz sa vydala veľmi mladá za istého sochára. Ten však čoskoro zomrel. Agostina sa vydala znovu, tento raz za roľníka z mantovského kraja. Pritom však udržiavala styky aj s akýmsi milánskym rytierom, s ktorým mala dieťa. Avšak dieťa nežilo dlho. Nebolo dosť na tom. Zaľúbil sa do nej akýsi vojak, ktorý zo žiarlivosti zabil jej zákonitého muža - roľníka.

To otriaslo Agostinou. Uvedomila si, ako neporiadne žije na nešťastie svoje aj na nešťastie iných. Rozhodla sa zmeniť život a robiť pokánie za minulé hriechy. Vstúpila do kláštora augustiniánok vo Verone ako členka tretieho rádu. Tam prijala rehoľné meno Kristína.

Avšak v kláštore neostala dlho. Jej prísne skutky pokánia sa nedali dobre spojiť s ustáleným kláštorným poriadkom. Preto musela bývať v súkromnom dome. Z Verony odišla do mesta Como, kde za istý čas ošetrovala chorých v nemocnici sv. Pantaleona a bývala v kláštore Najsvätejšej Trojice. Odtiaľ odišla do Ferrary a neskôr do Mirandoly. V r. 1457 si vykonala púť do Assisi a do Ríma. Na spiatočnej ceste ju v meste Spolete prekvapila smrť 13. febr. 1458. Pochovali ju v kostole sv. Mikuláša.

Ľudia obdivovali kajúcnicu Kristínu už za jej života. Ich obdiv sa premenil na úctu, keď na jej vzývanie dosiahli mimoriadne omilostenia. V Lombardii šírila jej úctu milánska vojvodkyňa Bianca Maria Visconti. V mene Cirkvi jej úctu oficiálne schválil pápež Gregor XVI. v r. 1834. Jej pamiatka sa slávi 14. februára.