Pochádzal z roľníckej rodiny v starom britskom kráľovstve Northumbria. Narodil sa okolo r. 634. Ako 17-ročný vstúpil do kláštora Melrose.

V r. 661 ho predstavení poslali so skupinou mníchov do Riponu (v severovýchodnom Anglicku), aby tam založili kláštor. O tri roky neskôr sa stal predstaveným kláštora v Lindisfarne. Tam uvádzal do života rozhodnutia synody vo Whitby, ktorá žiadala, aby sa v anglosaskej cirkvi jednotne zachovávali rímske obrady a zvyky a nie keltské.

V r. 675 sa Kutbert stiahol z kláštora na ostrov Farne, kde žil v malej cele ako pustovník. Ale v r. 684 ho synoda v Twyforde na návrh canterburského arcibiskupa Teodora zvolila za biskupa v Lindisfarne. Mních Kutbert sa bránil tejto hodnosti, ale arcibiskup ho presvedčil a vysvätil ho na Veľkú noc r. 685.

Kutbert bral svoje arcipastierske poslanie veľmi vážne. Chodil po svojom biskupstve ako misionár, hlásal kresťanskú náuku, privádzal do Cirkvi pohanov, obracal hriešnikov.

No jeho biskupské účinkovanie netrvalo dlho. Už po poldruha roku - po Vianociach 686 - cítil, že ho opúšťa životná sila. Utiahol sa do svojej pustovne na ostrove Farne, kde zomrel 20. marca 687. Pochovali ho vedľa oltára kláštorného kostola v Lindisfarne.

Pre mnohé zázraky, ktoré sa pripisovali jeho orodovaniu, 20. marca 698, teda 11 rokov po jeho smrti, mnísi kláštora Lindisfarne s biskupovým dovolením slávnostne vyzdvihli telesné ostatky mnícha-biskupa Kutberta. Bol to vtedajší spôsob kanonizácie, čiže vyhlásenia za svätého. Potom preniesli jeho ostatky do Norhamu a Durhamu, kde sú doteraz.

Prvé Kutbertove životopisy sa objavili už niekoľko rokov po jeho smrti. Tak okolo r. 700 napísal jeho životopis istý lindisfarnský mních. A v r. 721 zostavil iný životopis vo veršoch a próze slávny cirkevný učiteľ a spisovateľ - sv. Béda Ctihodný.