Sv. Kvirín (lat. Quirinus) bol rímsky mučeník, ale uctieva sa osobitne v západnom Nemecku. Hoci o jestvovaní tohto mučeníka nie sú vážne pochybnosti, predsa o jeho živote nemáme nijaké spoľahlivé údaje.

Podľa legendárnych životopisov zo 6-7. stor. Kvirín bol tribúnom (alebo správcom väzenia) za vlády cisára Trajána (vládol v r. 98-117). Niekedy ku koncu jeho panovania mal vo väzení pápeža Alexandra (bol pápežom v r.107-116) a jeho spoločníkov Evencia a Teodula. Keď videl ich zázraky a keď mu údajne pápež Alexander uzdravil dcéru Balbínu, dal sa pokrstiť aj so svojou dcérou. Obidvoch na rozkaz cisára Trajána alebo jeho nástupcu Hadriána (vládol v r. 117-135) uväznili a po mučení sťali. Kvirín takto zomrel 30. marca a pochovali ho na Pretextátovom cintoríne pri ceste Via Appia.

Historicky sa nedá nijako podložiť tvrdenie životopisu, že sv. Balbína bola mučeníčka a dcéra sv. Kvirína. Podľa zachovaných dokumentov to bola pravdepodobne štedrá dobrodinka rímskej cirkvi z neskoršieho obdobia.

Podľa neskorších záznamov (z 15. stor.) telesné ostatky mučeníka Kvirína daroval v r. 1050 pápež Lev IX. istej opátke (údajne to bola pápežova sestra), ktorá ich priniesla do mesta Neuß pri rieke Rýne (neďaleko Düsseldorfu). Historicky je však isté, že už okolo r. 1000 bol v Neuße kostol zasvätený sv. Kvirínovi, ktorý je hlavným patrónom mesta.

Odtiaľ sa rozšírila úcta sv. Kvirína do iných nemeckých miest, zvlášť do Kolína, ďalej do Belgicka a Talianska. V Porýní pomenovali podľa tohto svätca studne (Quirinus-Brunnen), pramene (Quirinus-Wasser) a istý druh jazdy na koňoch (Quirinus-Ritt).