Sv. Leonard Murialdo pochádzal z piemontského kraja (sev.-záp. Taliansko), ktorý dal Cirkvi v minulom storočí niekoľko svätých. Narodil sa v Turíne 26. okt. 1828 v stredne zámožnej kresťanskej rodine. Po stredoškolskom štúdiu v piaristickom kolégiu prešiel na teologickú fakultu turínskej univerzity, kde skončil štúdiá doktorátom teológie. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1851.

Čoskoro nadviazal styky s horlivou skupinou turínskeho duchovenstva vedenou sv. Jozefom Cafassom a sv. Jánom Boskom. Spolu s viacerými inými kňazmi sa venovali systematickému apoštolátu v piemontskej metropole (Turíne) a jej okolí. Kázali, spovedali, vyučovali katechizmus v polepšovniach a viedli prvé sviatočné oratóriá pre mládež.

Na žiadosť dona Boska Leonard Murialdo prevzal vedenie oratória sv. Alojza na turínskom predmestí. Rok strávil v Paríži v seminári Saint-Sulpice, kde obohatil svoj vnútorný život duchom sv. Vincenta de Paul. Vedel v sebe spojiť zrelého askétu s uhladeným gentlemanom. Keď sa vrátil, požiadali ho, aby prevzal vedenie kolégia "Artigianelli" pre remeselníckych učňov, ktorí sa ináč vo volnom čase potĺkali po lokáloch v blízkosti svojich pracovísk. Kolégium bolo v začiatkoch a zápasilo tak s organizačnými ako aj s finančnými ťažkosťami.

Don Murialdo si netrúfal zvládnuť takú náročnú úlohu, ale keďže spolucítil s poloopustenými učňami a momentálne nebolo nikoho, kto by sa ich ujal, prijal dočasne vedenie kolégia, kým sa nenájde vhodnejšie riešenie. Nenašlo sa a tak don Murialdo viedol výchovu učňov "dočasne" 37 rokov. Veľmi často musel žobrať, aby ich uživil, lebo väčšina chlapcov bola z chudobných rodín a niektorí boli celkom opustení. Kňaz pre nich robil, čo mohol, a to pokojne, s dôverou v Božiu pomoc. Pri svojej činnosti sa riadil heslom: "Fare e tacere". Doslovne to znamená: Robiť a mlčať. Myslel pod tým: konať bez zbytočného hluku; bez lamentovania, ako aj bez propagandy a vychvaľovania sa.

Aby zabezpečil trvalú starostlivosť o kolégium, založil "Turínsku nábožnú spoločnosť sv. Jozefa". Bolo to akési bratstvo, ktoré sa rozšírilo po Taliansku a prostredníctvom misií aj v Amerike. S pomocou svojich spolupracovníkov sa usiloval vychovávať chlapcov v kresťanskom a rodinnom duchu. Vo voľnom čase im umožnil venovať sa športu, hudbe, divadelníctvu. Priekopnícku prácu vykonal zakladaním poľnohospodárskych kooperatív pre rehabilitáciu charakterovo narušených mladíkov.

Don Murialdo nechcel, aby chlapci po odchode z kolégia ostali duchovne opustení a vystavení rozličným nebezpečenstvám. Nadviazal styky s katolíckym robotníckym hnutím vo Francúzsku, skúmal jeho prácu a výsledky, a podľa toho sa usiloval organizovať čosi podobné doma. Turínsky arcibiskup Gastaldi ho vymenoval za cirkevného zástupcu v prípravnom výbore "Katolíckej robotníckej únie". Kňaz založil a rozšíril organizačnú sieť, pričom kládol dôraz na zakladanie nemocenských pokladníc. Rozširoval dobrú tlač pomocou ľudových vydaní kníh a časopisov, ako aj pomocou ľudových knižníc. On uviedol do života týždenník "La voce dell´operaio" (Hlas robotníka), ktorý doteraz vychádza pod názvom "La voce del popolo" (Hlas ľudu).

Nikdy sa však z neho nestal iba sociálny pracovník. Vždy bol aj kňazom, duchovným pastierom a synom katolíckej Cirkvi. Šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii, v ktorej svätyni "della Consolata" urobil vážne životné rozhodnutia. Svoju sociálnu činnosť a spoluprácu s občianskymi ustanovizňami vedel spojiť so synovskou oddanosťou Sv. stolici. Pápeži Pius IX. a Lev XIII. viackrát schválili jeho počínanie a povzbudzovali ho do budúcnosti.

Posledných 15 rokov života musel zápasiť s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. V r. 1887 boli už presvedčení, že zomrie. Ale vtedy ho navštívil jeho priateľ don Bosko, sám na konci životných síl, a požehnaním ho vrátil životu. Don Bosko zomrel v januári 1888. Don Murialdo ho prežil o 12 rokov. Boli to zdravotne ťažké roky, v ktorých ho choroba viackrát položila na lôžko. Ale len čo sa mohol udržať na nohách, cestoval, organizoval, pracoval. Už zomierajúci sa chcel pokúsiť nadpísať ešte pár riadkov jednému bývalému žiakovi učňovského kolégia.

Don Leonard Murialdo zomrel 30. marca 1900. Pochovali ho v kostole sv. Barbory v Turíne. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil za blahoslaveného v novembri 1963. Ten istý pápež ho vyhlásil za svätého 3. mája 1970.