Sv. Ludger (aj Liudger) pochádzal z Frízska (v sev. Holandsku), kde sa narodil okolo r. 745. Vzdelanie získal jednak v tzv. Utrechtskej škole a jednak ako žiak učeného Alcuina v anglickom Yorku. V r. 767 prijal diakonskú a o desať rokov neskôr kňazskú vysviacku v Kolíne. Odvtedy pôsobil ako misionár vo Frízsku.

Vzbura Sasov pod vedením Widukinda a ich vpád do Frízska prinútili Ludgera utiecť. Odobral sa (asi r. 784) do Ríma a do známeho benediktínskeho opátstva Montecassino, kde prijal mníšske rúcho, ale neskladal sľuby. Medzitým franský kráľ (neskorší cisár) Karol Veľký potlačil saský odboj a navštívil Itáliu. Tam sa dostal do styku s Ludgerom. Vyzval ho, aby sa vrátil a aby prevzal vedenie frízskej a saskej misie. Ludger súhlasil a niekedy od r. 792 pokračoval v misionárskej práci, ktorú musel niekoľko rokov predtým prerušiť.

Karol Veľký chcel Ludgerovo zodpovedné postavenie spojiť s primeranou cirkevnou hodnosťou. Preto mu ponúkol uprázdnený biskupský stolec v Trevíri. Ludger neprijal túto ponuku, ale prejavil ochotu nastúpiť po misionárskom opátovi Bernardovi v Sasku. Kráľ sa teda rozhodol spojiť Frízsko a Sasko do jedného biskupstva so sídlom vo významnom saskom meste Mimigardeford. V r. 795 tam Ludger založil veľký kláštor (lat. Monasterium, nem. Münster), podľa ktorého neskôr celé mesto prijalo meno Münster. Pri kláštore postavili kostol sv. Pavla, ktorý bol v počiatočnom období súčasne katedrálou, farským a kláštorným kostolom.

Pri kláštore Ludger vybudoval aj dómsku (katedrálnu) školu, ktorá v tých časoch nahrádzala neskorší diecézny seminár. V dómskej škole sa študenti pripravovali na kňazské povolanie. Okrem iných aj Ludger vyučoval na tejto škole.

Popritom však pokračoval v misionárskej činnosti, pri ktorej získaval pohanských Germánov do Cirkvi, zakladal farnosti a s pomocou kráľa a šľachticov budoval kostoly. V r. 800 založil v ruhrskej (pri rieke Ruhr) oblasti benediktínsky kláštor Werden a v r. 803 dal vybudovať ženský kláštor kanoničiek Nottuln. Prvou opátkou v ňom bola jeho sestra Eriburga.

Dovtedy však Ludger stále ešte nebol biskupom. Na veľké naliehanie prijal biskupskú vysviacku až v r. 804.

To mu už neostávalo veľa života. Zomrel o päť rokov neskôr 26. marca 809 v mestečku Billerbecku (na západ od Münsteru). Pochovali ho vo werdenskom kláštore. Jeho prvým životopiscom bol jeho synovec Altfried.

Ludgera uctievali hneď po smrti ako svätca. Osobitne si ho uctievajú v diecézach Münster, Osnabrück, Paderborn, Hildesheim, Kolín a Utrecht.