Sv. Matilda, po nemecky Mathilde alebo Mechthild, bola druhou manželkou nemeckého krára Henricha I.

Narodila sa okolo r. 895. Jej otec Dietrich bol vestfálsky gróf a matka Reinhilda pochádzala z dánsko-frízskej šľachty. Malú Matildu vychovávala jej babka Matilda, ktorá bola mníškou a opátkou kláštora v Herforde.

V r. 909 sa Matilda stala druhou manželkou vojvodu Henricha, ktorého o tri roky neskôr zvolili za saského vojvodu a v r. 919 za nemeckého kráľa. Matilda mala s Henrichom päť detí: syna Ota (neskoršieho cisára Ota I. Veľkého), dcéry Gerbergu a Hadwigu a napokon synov Henricha a Bruna. Tento posledný sa stal v r. 953 kolínskym arcibiskupom a uctieva sa v Cirkvi ako svätý.

Keď v r. 936 zomrel kráľ Henrich, Matilda podporovala mladšieho Henricha, aby nastúpil po otcovi. Dôvodila tým, že on sa narodil, keď jeho otec už bol kráľom. Ale kniežatá zvolili schopného prvorodeného Ota. Matka aj naďalej nadŕžala Henrichovi a vymohla mu aspoň toľko, že ho Oto v r. 947 vymenoval za bavorského vojvodu. Zdá sa, že Oto sa vedel povzniesť nad matkinu prisilnú náklonnosť k mladšiemu synovi a po potlačení intríg, ktoré proti nemu snoval brat s niektorými šľachticmi, sa s oboma zmieril. Iba matku prinútil, aby sa na istý čas utiahla do kláštora v Engeri. To však nebolo pre jej náklonnosť k Henrichovi, ale pre takmer bezhraničnú veľkodušnosť, s akou vydávala mnoho peňazí na dobročinné a nábožné ciele. Okrem toho, že pomáhala chudobným, založila kláštory v Quedlinburgu, Pöhlde, Engeri a Nordhausene. V nich vydržiavala aj kláštorné školy.

Matilda veľmi trpela, keď v r. 955 zomrel v mladom veku jej syn Henrich a o desať rokov neskôr najmladší syn Bruno, ktorý bol kolínskym arcibiskupom. Medzitým Oto prijal r. 962 v Ríme cisársku korunu. Bol to mimoriadne úspešný panovník, takže dejepisci ho označujú prímením Veľký.

Po cisárskej korunovácii sa Matilda rozlúčila s Otom a utiahla sa do kláštora v Nordhausene. Keď ťažko ochorela a cítila, že zomrie, dala sa previezť do zámku v Quedlinburgu, kde kedysi žila s manželom Henrichom. Tam aj zomrela vyrovnaná s Bohom i s ľuďmi 14. marca 968. Pochovali ju v zámockom kostole vedľa manžela.