Sv. Róza pochádzala z chudobnej, azda roľníckej rodiny, ktorá žila v meste Viterbe v strednom Taliansku. Narodila sa niekedy okolo r. 1233. Až do sedemnásteho roku nebolo na nej badať nič mimoriadne.

V r. 1250 ťažko ochorela. V noci na 22. júna mala videnie, v ktorom ju údajne Panna Mária vyzvala, aby si ihneď vyžiadala rúcho tretieho rádu sv. Františka. Po videní Róza náhle vyzdravela. O dva dni neskôr, na sviatok sv. Jána Krstiteľa, Róza po modlitbe a rozjímaní o Kristovom utrpení zorganizovala zvláštny sprievod žien po uliciach Viterba. Ona sama niesla v rukách svätý obraz, zvýšeným hlasom chválila mená Pána Ježiša a Panny Márie a vyzývala všetkých, aby chodili do kostola.

Toto nezvyčajné podujatie a azda aj ďalší podobný apoštolát vyvolal nespokojnosť vtedajších bludárov patarínov a katarov, ako aj gibelínov, t. j. stúpencov cisára Fridricha II., ktorý bol v nepriateľskom vzťahu voči pápežovi a Cirkvi. Napokon 4. decembra 1250 starosta mesta vykázal Rózu a jej rodičov do Soriana del Cimino v horách. Našťastie vyhnanstvo netrvalo dlho. 13. decembra 1250 zomrel cisár Fridrich II. a Rózina rodina sa mohla vrátiť domov. Na spiatočnej ceste Róza priviedla do Cirkvi zaťatú bludárku.

Po návrate do Viterba nábožná a horlivá deva chcela zavŕšiť svoje zasvätenie Bohu životom v kláštore klarisiek. Ale tie ju neprijali. Údajne im predpovedala, že hoci ňou pohŕdajú za živa, po smrti ju prijmú.

Róza žila už iba niečo vyše roka. Zomrela pravdepodobne 6. marca 1252. Pochovali ju bez rakvy do zeme pod dlážkou kostola S. Maria del Poggio. Dňa 4. septembra 1258 preniesli jej telo, ktoré ostalo neporušené, do kostola klarisiek, kde sa uchováva doteraz.

Mimoriadna deva sa tešila veľkej úcte už za života a ešte viac po smrti. Pri jej hrobe dosiahli ľudia mnohé omilostenia. Preto jej spolurodáci žiadali hneď po jej smrti proces jej svätorečenia. Pápež Inocent IV. im bez meškania vyhovel a začal proces už v novembri 1252. Ale tento proces sa nedokončil ako ani iné, na ktoré sa pápeži podujali neskôr. A tak Róza z Viterba nebola nikdy úradne vyhlásená za svätú. No pritom sa v Cirkvi uctieva ako svätica. Na jej počesť boli postavené kostoly, jej sú zasvätené kaplnky, kláštory a školy. Pápež Benedikt XV. ju v r. 1922 vyhlásil za patrónku talianskej ženskej mládeže.

Cirkevný sviatok sv. Rózy z Viterba je 6. marca, ale veľké ľudové slávnosti na jej počesť sa každoročne konajú vo Viterbe 4. septembra na výročie prenesenia jej neporušeného tela do kostola klarisiek.