Sv. Rupert (po nem. aj Ruprecht, Hrodbert) pochádzal z rýnsko-franského grófskeho rodu Robertínov, ktorí boli spríbuznení s karolingovcami (karolovcami) franskej ríše. Bývali v oblasti mesta Wormsu.

Ruperta pravdepodobne vychovávali a pripravovali na kňazstvo írski mnísi, ktorí v tom období pôsobili ako misionári a šíritelia kresťanskej kultúry na mnohých miestach západnej a strednej Európy. Je možné, že už vo Wormse sa stal biskupom.

V dôsledku politického upevnenia franskej ríše a misionárskeho rozvoja na jej území sa Rupert niekedy pred rokom 700 odobral do Bavorska, aby tam pomáhal prehĺbiť náboženský život pokresťančeného obyvateľstva.

S podporou bavorského kniežaťa Theoda založil pri jazere Wallersee prvé biskupské sídlo s kostolom zasväteným sv. Petrovi. Je to terajšie mestečko Seekirchen asi 10 km na severovýchod od Salzburgu. Ale toto miesto sa ukázalo nevhodné na založenie biskupského kláštora, ako ho plánoval Rupert s vojvodovým súhlasom. Preto mu Theodo dal iný pozemok. Bolo to neďaleko pri rieke Salzach na mieste starého rímskeho mesta Juvavum. Tam Rupert vybudoval kláštor sv. Petra, najstarší v Rakúsku. Okrem toho založil ženský benediktínsky kláštor Nonnberg, do ktorého ustanovil za opátku svoju neter Erentrud. Okolo kláštorov sa postupne vyvinulo významné sídlisko.

Takto vzniklo nielen mesto Salzburg, ale aj stredisko nábožensko-civilizačného rozvoja rozsiahlej oblasti, ktorá zaberala veľkú časť terajšieho Rakúska a juhovýchodného Bavorska. Cennými Rupertovými pomocníkmi pri evanjelizácii a kultúrnom rozvoji tohto územia boli jeho spoločníci Chuniald a Gislar. Sám Rupert sa okrem vedenia biskupstva venoval aj misionárskej práci, a to na juh a západ od Salzburgu, kde zakladal farnosti a ustanovoval kňazov. Na zvýšenie kultúrnej úrovne zakladal školy a na hospodárske pozdvihnutie salzburského kraja podporoval ťažbu soli, ktorá sa stala pre celé to územie "bielym zlatom". Preto vidno na mnohých obrazoch sv. Ruperta nielen s odznakmi biskupskej hodnosti, ale aj so soľničkou v ruke.

Rupert zomrel 24. alebo 27. marca azda roku 718. Presný dátum jeho smrti nie je známy. Pochovali ho v kláštore sv. Petra. Neskorší Rupertov nástupca Virgil postavil salzburský dóm, do ktorého dal 24. septembra 774 preniesť telesné ostatky biskupa Ruperta a jeho najbližších spolupracovníkov Chunialda a Gislara. Takéto slávnostné prenesenia ostatkov sa v tom období pokladalo za úkon kanonizácie.

Sv. Rupert je patrónom mesta Salzburgu i celého arcibiskupstva. Jeho sviatok svätia dvakrát do roka, a to v marci na výročie jeho smrti a 24. septembra na výročie prenesenia jeho ostatkov do dómu.