25. marca
ZVESTOVANIE PÁNA
(Lk 1, 26-38)

Cirkevný rok sa začína Adventom, ktorý pripomína starozákonné očakávanie Mesiáša. Malo by nasledovať "zvestovanie" Pána, čiže oznámenie jeho príchodu na svet a potom jeho narodenie. Ale keďže v rámci jedného roka sa to nedá uskutočniť v patričných časových odstupoch, sviatok Zvestovania Pána sa ocitol mimo vianočného okruhu. A práve tento sviatok nám pripomína začiatok novozákonných dejín spásy.
Biblická správa o zvestovaní Pána je v prvej kapitole Lukášovho evanjelia (1,26-38). Boží posol prichádza k nazaretskej Panne, aby jej oznámil, že Boh ju vyvolil za matku vteleného Božieho Slova. Hoci sa ešte neuskutočnilo vykúpenie a ľudstvo je v zajatí hriechu, anjel pozdravuje Pannu Máriu ako plnú milosti. Vidno, že Boh jej dal výnimočné, privilegované postavenie v ľudstve.
Mária je zmätená nad nepochopiteľným omilostením, ale prijíma ho v duchu služby, ako Pánova služobnica. Žiada iba vysvetlenie, ako sa to stane, keď sa rozhodla slúžiť Bohu v sexuálnej zdržanlivosti. Tak si vysvetľovali dávni cirkevní otcovia a po nich mnohí iní jej slová: "Ako sa to stane, keď ja muža nepoznám?" (Lk 1,34) Bola síce zasnúbená a mala sa vydať ako každá izraelská deva, ale pritom na podnet osobitnej Božej milosti chcela patriť Najvyššiemu celá: s telom, s dušou a s nerozdeleným srdcom.
Odpoveď, ktorú dostáva, rozptyľuje jej obavy: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn..." Vtedy Mária dáva svoj významný súhlas: "Hľa, Pánova služobnica, nech sa mi stane podľa tvojho slova."
Tým sa uskutočňuje tajomstvo vtelenia Božieho Slova. Nebo sa spája so zemou. Druhá božská osoba - Boží Syn sa spája s ľudskou prirodzenosťou, Boh sa osobne začleňuje do ľudských dejín.
Z Božej strany to bol úkon lásky k človekovi, ktorému tým bol umožnený prístup k novej hodnote - k Božiemu synovstvu. Sv. apoštol Pavol o tom hovorí: "Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali právo synovstva" (Gal 4,4n). Od Božieho Syna vtelenie vyžadovalo okrem lásky k človekovi ťažko pochopiteľný úkon poníženosti a poslušnosti. Apoštol o tom hovorí v Liste Filipanom: "On (Ježiš Kristus), hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa poslušným až po smrť, až po smrť na kríži..." (Flp 2,6n)
Pri teologickom spore o dvoch prirodzenostiach v Ježišovi Kristovi pápež sv. Lev Veľký (bol pápežom v r. 440-461) poslal carihradskému patriarchovi Flabianovi (gréc. Flabianos, lat. Flavianus) dogmatický list, v ktorom o. i. písal o Vtelení:
"Vznešenosť vzala na seba poníženosť, sila slabosť, večnosť smrteľnosť. A na splatenie dlhu, ktorý nás ťažil, neporušiteľná prirodzenosť sa spojila s našou krehkou, lebo na našu záchranu bolo potrebné, aby jeden a ten istý prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, podľa jednej prirodzenosti mohol zomrieť a zasa podľa druhej zomrieť nemohol.
V úplnej a dokonalej prirodzenosti pravého človeka sa teda narodil pravý Boh, celý v tom, čo je jeho, a celý v tom, čo je naše...
Vzal si prirodzenosť sluhu, ale bez špiny hriechu. Ľudské povzniesol ale neumenšil božské. Lebo keď sa zriekol seba tým, že sa neviditeľný dal vidieť a Stvoriteľ i Pán všetkého chcel byť jedným zo smrteľníkov, bolo to z milosrdnej náklonnosti a nie z nedostatku moci...
Je pravým Bohom i pravým človekom... Ako sa Boh nemení zľutovaním, tak sa ani človek neničí zvýšením dôstojnosti...
Treba často zdôrazňovať, že jeden a ten istý je naozaj Boží Syn a naozaj syn človeka. Je Boh, lebo ,na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh' a je aj človek, lebo ,Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami'."
Z ľudskej strany sa prostredníčkou Vtelenia stala nazaretská panna menom Mária. S jej súhlasom sa uskutočnila obdivuhodná premena, pomocou ktorej sa Boží Syn stal ľudským synom a ľudská dcéra sa stala Božou Matkou. A preto sa sviatok Zvestovania slávi ako sviatok Pána a zároveň aj ako sviatok jeho Matky.

Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Počet prístupov na stránky Životopisov svätých: (od 8. júla 2002)