Svätý Didak (lat. Didacus, špaň. Diego) pochádzal z chudobnej rodiny v Andalúzii, v južnom Španielsku. Narodil sa okolo r. 1400 v dedine S. Nicolás del Puerto. Už veľmi mladý sa oddal pustovníckemu životu v jednoduchom dome blízo kostola rodnej obce. S modlitbou a rozjímaním spájal ručnú prácu. Pracoval jednak v záhrade pri domci, v ktorom býval, a jednak vyrábal rozličné úžitkové predmety, ako koše z vŕbového prútia a drobné veci pre kuchynskú potrebu. Nechcel za ne peniaze, lež iba kusy látky, ktorými si opravoval ošúchaný odev.

Jeho spôsob života vyvolával medzi ľuďmi obdiv a úctu. Azda preto sa rozhodol zameniť svoje rušné bývanie za kláštornú odlúčenosť vo františkánskej reholi. Rehoľný život začal noviciátom v Arizate neďaleko Cordoby. Po noviciáte vykonával jednoduché práce ako rehoľný brat. V r. 1441 ho poslali na Kanárske ostrovy, aby tam pôsobil ako misionár-katechéta medzi domorodcami, ktorí upadli do pohanských povier. Z poslušnosti prijal úrad guardiána, predstaveného kláštora, hoci nebol kňaz. Horlivo sa zastával domorodcov proti vykorisťovaniu a násilnostiam kolonistov, ktorí mu kvôli tomu robili veľké ťažkosti. Preto žiadal dovolenie vrátiť sa do Španielska.

Po návrate sa v r. 1450 spolu s ďalším spolubratom vydal do Ríma, aby si vykonal púť Svätého roku a aby sa zúčastnil na svätorečení Bernardína Sienského. V rímskom kláštore Aracoeli, kde býval, vypukla epidémia, ktorá zachvátila takmer všetkých členov tamojšej početnej komunity. Brat Didak pri tejto príležitosti prejavil divy kresťanského milosrdenstva. S jeho neúnavnou starostlivosťou sa spájali prejavy Božej priazne v podobe mimoriadnych uzdravení a nasýtenia všetkých napriek nedostatku potravín.

Didak z Avily zomrel 12. nov. 1463 v Alcale de Henares. Za svätého ho vyhlásil pápež Sixtus V. v júli 1588.