Františkánska rehoľa mala v 15. storočí viaceré významné osobnosti. K nim nepochybne patrí sv. Jakub z východotalianskeho kraja Marky (Marche), súčasník a spolurodák sv. Bernardína Sienského a sv. Jána Kapistránskeho.

Sv. Jakub z Marky pochádzal z mestečka Monteprandone. Tam sa narodil niekedy v septembri 1394 ako osemnásty z devätnástich detí. Krstným menom sa nazýval Dominik. Veľmi skoro mu zomrel otec.

Dominik už ako šesť- alebo sedemročný chodil pásť ovce. V blízkosti jeho oviec sa často objavoval vlk, ktorého sa chlapec veľmi bál. Avšak darmo vysvetľoval starším bratom a prosil ich, aby ho neposielali do nebezpečenstva, krikom a bitím ho nútili, aby pokračoval v pasení oviec.

Keď si Dominik nevedel pomôcť, utiekol do blízkeho mesta Offida ku kňazovi, ktorý bol ich príbuzný. Kňaz sa ujal chlapca a poskytol mu základy vzdelania. Keď sa bratia dozvedeli, kde sa nachádza stratený pastier, jeden z nich sa vybral za ním. A keď zistil, že Dominik sa rád a dobre učí, istý čas ho nechal pri kňazovi a neskôr mu zabezpečil ďalšie vzdelanie v meste Ascoli (čít. askoli).

Po zvládnutí základného štúdia v Ascoli Dominik odišiel do mesta Perugia (čít. perudža), kde na tamojšej univerzite študoval právo. Býval u istého šľachtica, pričom bol vychovávateľom jeho detí. Okolo r. 1414, keď mal 20 rokov, jeho chlebodarca sa presťahoval do Florencie, kde zastával dôležitú úradnú funkciu. Vzal so sebou aj Dominika a našiel mu notárske zamestnanie.

Mladý muž však vtedy už vážne pomýšľal na rehoľné povolanie. Informoval sa v kartuziánskom kláštore neďaleko Florencie, ale napokon zakotvil vo františkánskej reholi, a to pravdepodobne v r. 1415. Tam prijal rehoľné meno Jakub. Po zložení rehoľných sľubov (pravdep. 1. augusta 1416) prešiel na štúdium teológie. Nevieme, kedy bol vysvätený za kňaza, ale na sviatok sv. Antona Paduánskeho 13. júna 1422 začal účinkovať ako kazateľ.

Kazateľstvo sa stalo jeho celoživotným povolaním. Z poverenia predstavených a niekoľkých pápežov kázal nielen v Taliansku, ale aj v strednej Európe: v Dalmácii, Chorvátsku, Bosne, v Slavónsku, Uhorsku, Poľsku a v niektorých krajoch horného Nemecka. Celkove s menšími prestávkami pôsobil mimo Talianska dvanásť rokov. Pritom sa naučil niektoré jazyky krajín, v ktorých pôsobil. Všade vyvolával zaslúžený obdiv svojou učenosťou a svätosťou života. Osobitne šíril úctu k naj svätejšiemu menu Ježiš. Jeho účinkovanie sprevádzali početné zázraky.

Františkán Jakub z Marky zomrel v Neapole 28. novembra 1476. Pápež Urban VIII. ho v r. 1624 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Benedikt XIII. ho v r. 1726 vyhlásil z. svätého.