V celocirkevných zoznamoch svätých sa tento svätec zaraďuje na deň 13. augusta, výročitý deň jeho smrti. Ale jezuitská rehoľa, do ktorej patril, slávi jeho liturgickú spomienku 26. novembra.

Sv. Ján Berchmans pochádzal z Flámska (ter. Belgicko), kde sa narodil v mestečku Diest 12. marca 1599. Bol najstarší z piatich detí skromného remeselníka. Jeho otec bol obuvníkom a garbiarom. Keď mal Ján desať rokov, jeho matku postihla pomalá nevyliečiteľná choroba. Deti si vzali do opatery ich dve tety.

Chlapec mal od detstva záujem o duchovné povolanie. Mal na to predpoklady nielen pre svoju dobrú povahu, ale aj pre vynikajúce rozumové schopnosti. Preto začal študovať na latinskej škole v rodnom meste. Avšak otcov zárobok nestačil na výdavky rodiny a na chlapcove štúdiá. Preto keď mal Ján 13 rokov, otec ho žiadal, aby skončil so štúdiom a aby sa vyučil remeslo. Príbuzným však bolo ľúto nadaného chlapca a hľadali spôsob, ako by mohol pokračovať v štúdiu. Napokon v septembri 1612 mu našli v meste Malines miesto v dome kanonika Froymonta, kde bývali viacerí študenti z bohatých rodín. Ján si zarábal na ubytovanie a štúdium službami, ktoré poskytoval kanonikovi a tým, že pomáhal vychovávať mladých šľachtických študentov.

Po troch rokoch, v r. 1615, jezuiti otvorili v meste Malines kolégium. Ján prešiel študovať do tohto kolégia. Po roku uvažovania nad svojou budúcnosťou a po prečítaní životopisu sv. Alojza sa rozhodol, že vstúpi do jezuitskej rehole. Otec bol veľmi sklamaný. Keď si už syn zvolil duchovnú dráhu, otec očakával, že primerane svojim schopnostiam dostane nejaké výnosné miesto v cirkevnej službe. Tak by mal zabezpečenú budúcnosť a mohol by pomôcť aj rodine. Syn však nadprirodzenými dôvodmi tak presvedčil otca, že tento mu nielen dovolil odísť do rehole, ale po smrti manželky sa aj sám stal kňazom.

Ján v r. 1616 skončil s veľmi dobrým výsledkom humanitné štúdiá a v septembri toho istého roku vstúpil do jezuitského noviciátu v Malines. Po dvoch rokoch noviciátu ho predstavení poslali na štúdium filozofie do Rímskeho kolégia. Mladý rehoľný klerik nesklamal ich očakávania. Preto ho na záver štúdia 8. júla 1621 vybrali na slávnostnú verejnú dišputu. Prítomní obdivovali jeho mimoriadne vedomosti spojené s obdivuhodnou skromnosťou.

No azda ešte viac ako rozumové výkony obdivovali všetci, čo prišli s Jánom do styku, jeho príjemné správanie sa spojené s nevšednou duchovnou hĺbkou. Treba priznať, že od prírody mal ušľachtilú povahu a tak v Malines, ako aj v Ríme sa dostal do styku s vynikajúcimi duchovnými vodcami, ale rozhodujúce bolo, že veľkodušne spolupracoval tak s prirodzenými darmi, ako aj s nadprirodzenými podnetmi. Jeho askéza a nábožnosť bola mužská, pevná, ale pritom nenásilná, poznačená úprimnou láskou a nadprirodzenou radosťou. V každodennom živote sa riadil heslami "Age quod agis" (Venuj sa naplno tomu, čo robíš) a "Maximi facere minima" (Aj tie najnepatrnejšie veci vykonávať s vrcholnou starostlivosťou). Preňho nič v živote nebolo bezcenné. Pritom táto jeho dôsledná dokonalosť vo všetkom, čo robil, bola ďaleko od škrupulantstva a úzkostlivého nepokoja. Naňho vzťahovali biblický výrok: Veselého darcu miluje Boh! Avšak vnútorne musel aj on vybojovať nejeden boj. Jeho osobné zápisky prezrádzajú, že aj jeho niekedy postihla duchovná neútecha a vnútorne sa musel vyrovnávať s ťažkosťami komunitného života. No jeho veľkodušná láska v spolupráci s Božou milosťou prekonávala všetky ťažkosti.

Mladý rehoľník si uvedomoval, kde je prameň jeho duchovnej sily. Zachovalo sa jeho ponížené priznanie "Pane, v tvojej Spoločnosti sám od seba som suchou ratolesťou; neoddeľ ma od viniča, ale vo svojej dobrote daj, aby do mňa prúdila miazga tvojej milosti." V prejavoch jeho nábožnosti osobitné miesto zaujímala Eucharistia a úcta k Panne Márii.

Začiatkom augusta 1621 jeho predstavenými a spolubratmi otriasla správa, že ich láskavý a veselý spolubrat a vynikajúci absolvent filozofie smrteľne ochorel. Dňa 7. augusta ho prepadla horúčka sprevádzaná črevným katarom a zápalom pľúc. Zásahy rímskych lekárov boli neúspešné. Ján Berchmans zomrel pokojne s odovzdanosťou do Božej vôle 13. augusta 1621. Mal niečo vyše 22 rokov. Pochovali ho do rímskeho kostola sv. Ignáca. Jeho srdce preniesli do jezuitského kostola v belgickom Louvaine.

Už rok po smrti Jána Berchmansa sa začal informačný proces so zameraním na možnosť blahorečenia, prípadne svätorečenia. Avšak pre rozličné príčiny sa tento proces ukončil až v druhej polovici 19. storočia. V máji 1865 pápež Pius IX. vyhlásil tohto mladého rehoľníka za blahoslaveného a v januári 1888 Lev XIII. za svätého.

Sv. Ján Berchmans sa spolu s inými mladými svätcami uctieva ako patrón mládeže a osobitne ako patrón študentov filozofie.