Tento svätec prežil s dvojstoročným predstihom to, čo jeho mladší rehoľní spolubratia v druhej polovici 20. stor. na Slovensku: zrušenie a obnovenie rehoľného spoločenstva, v ktorom sa zasvätil Bohu a duchovnej službe. Zásadný rozdiel bol v tom, že na Slovensku likvidovali rehoľu nepriatelia Cirkvi, kým v r. 1773 tak urobil najvyšší cirkevný predstaviteľ - pápež Klement XIV.

Sv. Jozef Pignatelli pochádzal zo šľachtickej rodiny ktorá mala korene v talianskom Neapole a v 17. stor. sa usadila v španielskom meste Zaragoze. Jozef sa narodil 27. decembri 1737 ako siedmy z ôsmich detí. Keď mal štyri roky, zomrela mu matka. Otec sa rozhodol presťahovať i s rodinou do Neapola, kde sa o dvoch najmladších chlapcov, Jozefa a Nicola (Mikuláša) starala ich staršia sestra Maria Francesca. Avšak o dva či tri roky zomrel otec. Vtedy si vzal na starosť oboch chlapcov ich najstarší brat. Presťahoval ich naspäť do Zaragozy, kde ich dal na výchovu do jezuitského kolégia. Chlapci sa dobre držali a obaja sa rozhodli stať sa jezuitmi.

Prvé obdobie rehoľného života Jozef strávil v Tarragone (noviciát v rokoch 1753-1755), v Manréze (rok humanistického štúdia) a v Calatayude, kde tri roky študoval filozofiu. V r. 1759 prešiel do Zaragozy, kde študoval teológiu a kde bol v decembri 1762 vysvätený za kňaza. Potom účinkoval v Zaragóze ako profesor gramatiky v kolégiu a ako kňaz vykonávajúci duchovnú službu medzi jednoduchými ľuďmi: vyučoval katechizmus, navštevoval chorých a väzňov.

V tom čase sa však už v románskych krajinách organizovala nezmieriteľná kampaň proti jezuitskej reholi. V jej rámci v apríli 1767 Španielsko vypovedalo jezuitov a deportovalo ich zo svojho územia. Tak sa aj páter Pignatelli cez prístav Civitavecchia a cez ostrov Korziku dostal do Ferrary. V r. 1773 pápež Klement XIV. na nátlak bourbonských panovníkov zrušil jezuitskú rehoľu. Jezuiti sa zachovali len na ruskom území, kde cárovná Katarína a jej nástupcovia nedovolili uverejniť pápežskú bulu. Bula totiž nadobudla platnosť iba na tom území, kde bola úradne vyhlásená. A to sa stalo všade okrem Ruska a istý čas aj Pruska.

Po zrušení rehole páter Jozef Pignatelli účinkoval 25 rokov v Bologni ako diecézny kňaz. V tom čase mnohí bývalí jezuiti vo Francúzsku, Taliansku a iných krajinách sa usilovali utvoriť cirkevné spoločenstvá (Spoločnosť Ježišovho Srdca, Spoločnosť Ježišovej viery...), ktoré by v istom zmysle nahradili zrušenú rehoľu v silnejúcom proticirkevnom boji. Avšak páter Pignatelli - podobne ako viacerí iní - bol presvedčený, že treba využiť a posilniť zvyšok rehole, ktorý ešte legitímne jestvoval. V marci 1783 agent cárovnej Kataríny mons. Benislawski dosiahol v Ríme ústny súhlas pápeža Pia VI. s jestvovaním jezuitov v Rusku. Táto skutočnosť neostala utajená a oživila nádej v obnovenie Spoločnosti Ježišovej aj v iných krajinách.

Zatiaľ však zákonité vedenie rehole bolo v Rusku a iba k tomu sa bolo možné pripojiť. To urobil aj páter Jozef Pignatelli. Po nadviazaní stykov s predstaveným jezuitov obnovil rehoľné sľuby 6. júla 1797. Z poverenia predstaveného v rokoch 1799-1802 prevzal v Colorne pri Parme vedenie noviciátu, kde sa pripravovali noví členovia rehole na talianskom území. V r. 1803 ho predstavený rehole vymenoval za talianskeho provinciála. Medzitým už pápež Pius VII. (1800-1823) oficiálne uznal jezuitov v Rusku (1801), v Neapolskom kráľovstve a na Sicílii (1804). Páter Pignatelli ako provinciál sídlil spočiatku v Neapole, ale po protijezuitských opatreniach francúzskej administratívy prešiel do Ríma, kde bol až do svojej smrti 15. novembra 1811. Už sa nedožil plnej rehabilitácie Spoločnosti Ježišovej, keď 7. augusta 1814 pápež Pius VII. znovu dovolil neobmedzené účinkovanie tejto rehole na celom svete.

Pre dobrotu a svätosť si ctili pátra Pignatelliho nielen jeho spolubratia a dôverní známi, ale aj široké vrstvy jednoduchých veriacich. Preto spolubratia oznámili jeho smrť až po jeho pochovaní v kostolíku sv. Pantaleóna a Panny Márie Dobrej rady pri Koloseu. Obávali sa totiž veľkého zhromaždenia ľudu pri pohrebe, čo by mohlo viesť k násilným zásahom francúzskej okupačnej armády.

Pápež Pius XI. vyhlásil v r. 1933 pátra Jozefa Pignatelliho za blahoslaveného a pápež Pius XII. v r. 1954 za svätého.