Počnúc 11. storočím sa úcta k tomuto svätcovi veľmi rozšírila. Pritom však nevieme s istotou určiť ani storočie, v ktorom žil. Vieme iba, že začiatkom 11. storočia bola jeho úcta už rozšírená a predovšetkým väzni ho vzývali o pomoc. Jeho najstarší životopis, ktorý sa zachoval, pochádza z obdobia okolo r. 1030.

Podľa tohto životopisu sv. Leonard z Limoges žil v 6. storočí. Údajne sa narodil za vlády východorímskeho cisára Anastázia (491-518) vo franskej šľachtickej rodine, ktorá bola spriatelená s franským kráľom Chlodvikom. V mladosti Leonard odmietol stať sa vojakom. Chcel byť pomocníkom a nasledovníkom remešského arcibiskupa sv. Remígia, ktorý mal od kráľa výsadu, že môže žiadať prepustenie väzňov, ktorých stretol. Zo súcitu s týmito nešťastníkmi aj Leonard žiadal a dosiahol toto privilégium; tak sa pričinil o oslobodenie mnohých väzňov.

Leonard údajne odmietol ponúkanú biskupskú hodnosť a utiahol sa ako pustovník do lesov v blízkosti mesta Limoges (terajšie stredné Francúzsko). Na znak vďačnosti za preukázanú pomoc kráľ Chlodvik daroval pustovníkovi kus lesa, kde Leonard postavil kostolík Panny Márie s jedným oltárom zasväteným sv. Remígiovi.

Leonardova povesť a úcta k nemu sa rozšírila vo veľkej časti západnej Európy. Vzývali ho o pomoc ako divotvorcu. Najmä mnohí väzni mu vďačili za slobodu, ktorú neraz získali zázračným spôsobom. Niektorí sa potom k nemu pripojili. Uctievaný pustovník zomrel údajne 6. novembra bližšie neurčeného roku, azda v polovici 6. storočia.

Na svätcovu pamiatku vznikol veľký kláštor a sídlisko Saint-Léonard-de-Noblat. Svedkami rozšírenej úcty sv. Leonarda je vyše 600 kostolov a kaplniek v Európe a mnohé miestne názvy.

Svätý pustovník Leonard sa uctieva ako patrón väzňov, výrobcov reťazí, okov, sponiek. Ako nebeského ochrancu ho uctievajú aj belgickí baníci v oblasti Liége.