SV. LEONARD Z PORTO MAURIZIO, ľudový misionár (1676-1751)

Sv. Leonard z Porto Maurizio (čít. maurício) patrí medzi veľkých kazateľov a ľudových misionárov františkánskej rehole.

Narodil sa 20. decembra 1676 v obci Porto Maurizio, dnes Imperia v strednom Taliansku. Pri krste mu dali meno Paolo Girolamo - Pavol Hieronym. Už od detstva vynikal inteligenciou a nábožnosťou. Keď spoznal menších bratov - františkánov, zatúžil byť jedným z nich. Do rehole vstúpil 21-ročný v októbri 1697. S rehoľným habitom prijal meno Leonard.

Veľmi skoro sa v ňom prebudila túžba po misiách a po mučeníctve. Avšak istý kardinál mu povedal: "Nie je Božia vôľa, aby ste šli medzi neveriacich; Vaše misie budú v Taliansku."

Po kňazskej vysviacke v septembri 1702 ho predstavení dali vyučovať klerikov rehole filozofiu. Túto úlohu však nemohol dlho plniť, lebo čoskoro ochorel na tuberkulózu. Všetky liečebné zásahy vrátane rodného vzduchu boli neúspešné. Vtedy sa utiekal o pomoc k Panne Márii. Urobil sľub, že ak vyzdravie, všetky sily bude venovať ľudovým misiám. Vyzdravel a dodržal svoj sľub. Od r. 1708 až do smrti v r. 1751 takmer bez prerušenia dával misie po celom Taliansku.

V spomenutých rokoch usporiadal celkove 343 misií na území cirkevného štátu, v Toskánsku, v Janovskej republike (vrátane Korziky), v Neapolskom kráľovstve. A neboli to krátke duchovné obnovy. Sám o nich písal:

"V priemernom prostredí konáme misie aspoň 15 dní, v mestách až 18. Avšak potom, po misionárskom požehnaní sa zdržíme ešte týždeň alebo aj viac (na spovedanie). A verte mi, v tých dňoch sa riešia tie najväčšie ťažkosti... Toto je najväčší úžitok z misií; bez tohto všetko ostatné je iba zdanie dobra."

Páter Ilario da Laigueglia, jeho misionársky spoločník, osobitne vyzdvihoval prekvapujúcu zmenu tých, ktorí boli predtým spútaní neresťami, takže sa zdalo, že je nemožné, aby sa polepšili. Kronikári tých čias hovoria, že mestá Iesi, Valentano, Livorno a iné robili pokánie ako biblické Ninive. Uskutočnili sa nespočítateľné úkony zmierenia v súkromnom i verejnom živote; Boh neraz i zázrakmi potvrdzoval slová svojho služobníka. Počet ľudí, ktorí sa zúčastňovali na jeho kázňach, prekvapoval všetko očakávanie; v Janove sa na kázne zhromažďovalo až do stotisíc osôb.

Preto ho sv. Alfonz de' Liguori nazýval veľkým služobníkom evanjelia, slávnym a učeným misionárom. Veľmi si ho vážili pápeži Klement XII. a Benedikt XIV., ktorý sa s ním neraz radil. Zakladateľ katolíckej univerzity v Taliansku páter Agostino Gemelli tvrdil, že práve zásluhou Leonarda z Porto Maurizio a jeho františkánskych spolupracovníkov sa v Taliansku oživila viera, napravili sa mravy a ľudia sa mohli ubrániť revolučným ideám, ktoré koncom 18. stor. mali v iných krajinách také katastrofálne dôsledky.

Posledné misie mal v bolonskej diecéze. Počas nich ťažko ochorel. Napriek tomu sa na pápežov príkaz vrátil do Ríma, kde v kláštore sv. Bonaventúru zomrel 25. novembra 1751 vo veku 75 rokov. Pápež Pius VI. ho v roku 1796 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Pius IX. v r. 1867 za svätého. Pápež Pius XI. ho v marci 1923 vyhlásil za patróna misionárov v katolíckych krajinách.