Sv. Leopold (staršie pís. aj Liutpold) pochádzal z významného rodu Babenbergovcov. Narodil sa okolo r. 1075 v Garse v Dolnom Rakúsku. Medzi jeho vychovávateľov patril o. i. pasovský biskup sv. Altmann.

Leopold sa už ako 20-ročný stal rakúskym markgrófom a vyše 40 rokov spravoval túto krajinu. Vynikal nábožnosťou, láskou k Cirkvi a láskavosťou voči svojim podriadeným. Podporoval križiacke výpravy, ktoré zo západnej Európy postupovali pozdĺž Dunaja na východ so zámerom oslobodiť Svätú zem spod moslimskej okupácie. Založil a podporil mnohé kostoly a kláštory, najmä opátstvo v Melku, kde mal najprv svoje hlavné sídlo. Neskôr sa usadil v Klosterneuburgu pri Viedni.

V boji o investitúru, v ktorom sa Cirkev pri výbere svojich predstaviteľov usilovala dosiahnuť nezávislosť od svetských pánov, Leopold zastával záujmy Cirkvi. Preto odstúpil od cisára Henricha IV. a podporoval jeho syna Henricha V. Spojenectvo s ním upevnil manželstvom s jeho sestrou Agnesou. Z tohto manželstva vzišlo 18 detí, z ktorých sedem zomrelo v útlom veku. Medzi markgrófovými synmi vynikol historiograf Otto, ktorý vstúpil do cisterciátskej rehole, stal sa freisinským biskupom a v Cirkvi sa uctieva ako blahoslavený. Ďalší syn Konrád sa stal pasovským biskupom a neskôr salzburským arcibiskupom.

Ako švagor cisára Henricha V. Leopold v r. 1122 podpísal wormský konkordát, ktorým sa končil boj o investitúru. Po smrti Henricha V. (1125) ponúkali Leopoldovi cisársku korunu, ale ten ju odmietol. Chcel sa naplno venovať svojej krajine. Pokladá sa za otca Rakúska a za iniciátora jeho neskoršej veľkosti.

Rakúsky markgróf Leopold zomrel nešťastnou náhodou pri poľovačke 15. novembra 1136. Pochovali ho v krypte kláštorného kostola v Klosterneuburgu. K jeho hrobu sa doteraz konajú púte.

Pápež Inocent VIII. zaradil markgrófa Leopolda r. 1485 do zoznamu svätých a v r. 1683 ho cisár Leopold I. vyhlásil za patróna Rakúska.