Svätá Margita Škótska bola dcérou anglického následníka trónu Eduarda Athelinga a uhorskej princeznej Agáty. Narodila sa okolo roku 1046 v západnom Uhorsku (pri Nádasde?), kde žili jej rodičia vo vyhnanstve. Roku 1057 sa vrátila s rodičmi do Anglicka. Ale po bitke pri Hastingse roku 1066 musela kráľovská rodina znova utekať, a to pred normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom. Tentoraz našla útulok v Škótsku, kde ju prijal kráľ Malcolm III.

Malcolmovi sa pekná a múdra princezná Margita zapáčila a roku 1070 si ju vzal za ženu. Ich spoločný život sa odohrával väčšinou v mestách Edinburgh a Dunfermline, kde sídlil kráľovský dvor.

Kráľ Malcolm mal dobré srdce, ale inakšie bol drsný a nevzdelaný. Margitina jemnosť, inteligencia a dobrota naňho priaznivo vplývali, takže jej zásluhou sa zo surového bojovníka stal ušľachtilý kráľ.

Kráľovským manželom sa narodilo osem detí: šesť chlapcov a dve dievčatá. Matka Margita starostlivo dozerala na ich náboženskú výchovu i na ich ďalšie vzdelanie.

Hoci hlavné Margitino pôsobisko bola rodina, ležalo jej na srdci aj dobro krajiny, ktorá sa stala jej druhou otčinou. Manželovi pomáhala dvíhať najmä kultúrnu a náboženskú úroveň Škótska. Na uskutočnenie náboženskej reformy podporovala zvolanie synod a sama sa zúčastnila na rokovaniach, ktoré sa usilovali odstrániť neporiadky medzi duchovenstvom a veriacim ľudom. S manželom založila niekoľko kostolov.

Pri obnove náboženského života Margita sama slúžila dobrým príkladom. Žila usporiadaným kresťanským životom, v ktorom modlitba a nábožné čítanie mali pevné miesto. Jedla skromne a pomerne málo spala. Spolu s manželom zachovávala dve pôstne obdobia v roku: pred Veľkou nocou a pred Vianocami. Vtedy vstávala už o polnoci na svätú omšu.

Zvlášť vynikala dobročinnosťou. Nikdy nejedla prv, kým nenasýtila deväť sirôt a dvadsaťštyri dospelých chudobných. Keď sa objavila vo verejnosti, vždy sa k nej hlásili žobráci a ona nikoho nenechala bez almužny.

Na jar roku 1093 Margita ťažko ochorela a po šiestich mesiacoch, 16. novembra toho istého roku, zomrela v edinburskom zámku. Štyri dni pred smrťou sa dozvedela, že v bitke pri Alnwicku zahynul jej manžel Malcolm a najstarší syn Eduard. Margitu pochovali v Dunfermline, v kostole Najsv. Trojice, ktorý sama založila pre canterburských benediktínov.

Škótsku kráľovnú Margitu vyhlásil za svätú pápež Inocent IV. roku 1249.