Svätá Matilda (nem. Mechtild, lat. Mechtildis, fr. Mathilde), ktorá je v cirkevných kalendároch zaradená na tento deň, má prímeno Hackebornská, lebo pochádzala zo šľachtického rodu Hackeborn; nazýva sa aj Helftská, lebo dlhý čas strávila v kláštore Helfta.

Narodila sa v r. 1241. Keď mala 7 rokov, navštívila spolu s matkou svoju staršiu sestru Gertrúdu, ktorá bola mníškou v kláštore Rodersdorf v halberstadtskej diecéze v strednom Nemecku. Malú Matildu očarilo kláštorné prostredie; prosila, aby tam smela ostať. Keď jej to dovolili, nad jej výchovou bdela predovšetkým jej sestra Gertrúda, ktorá v rokoch 1251-1292 bola opátkou komunity a priviedla ju k rozkvetu. V r. 1258 rehoľné spoločenstvo presídlilo do Helfty pri Eislebene. Niekedy v tom čase Matildu prijali medzi rehoľné sestry.

Opátka Gertrúda pestovala vo svojom spoločenstve okrem nábožnosti aj vzdelanosť a cirkevné umenie. V tomto jej bola cennou pomocníčkou jej sestra Matilda. Dlhé roky viedla školu a chór. Pre pekný hlas a vrúcny spev ju volali "Kristovým slávikom". Chórový spev bol pre ňu vyjadrením duchovnej plnosti, ktorá z rozjímania a osobnej modlitby prechádzala do liturgie. Pritom nebola nápadná. Jej nestrojená poníženosť a nevinnosť ju robila obľúbenou medzi sestrami.

Napriek svojej nevinnosti Matilda sa cvičila v sebazapieraní a konala tvrdé skutky pokánia. Myslela pritom nielen na svoj duchovný pokrok, lež aj na zadosťučinenie za hriechy druhých. K dobrovoľnému pokániu pristúpili v neskorších rokoch zdravotné ťažkosti, najmä silné bolesti hlavy, ktoré znášala v posledných deviatich rokoch života.

Matildina vrúcna nábožnosť bola spojená s mimoriadnymi omilosteniami. Rehoľníčka prežívala mnohé extázy a videnia. V jej spiritualite sa po prvý raz objavuje snúbenecká mystika, ktorá neskôr dospela k osobitnému zvýrazneniu u sv. Terézie Avilskej. Matilda sa takisto stala priekopníčkou úcty Božského Srdca. V tej pokračovala jej veľká žiačka - sv. Gertrúda Helftská. Ony položili základy úcty a pobožnosti k Božskérnu Srdcu, ktoré dosiahli oživenie a rozvoj v 17. storočí. Osobitne silný bol duch vynáhrady, s ktorým prijímala nielen telesné, ale aj duševné utrpenie.

Matildine omilostenia neboli nápadné, takže nevzbudzovali pozornosť. Príležitostne sa o nich začala zmieňovať až od r. 1291. Opátka Sofia z Querfurtu, ktorá sa stala predstavenou kláštora po Matildinej sestre, poverila dve rehoľníčky, aby zapisovali Matildine duchovné zážitky, s ktorými sa zdôverila. Jednou z týchto rehoľníčok bola jej žiačka a nasledovníčka sv. Gertrúda Helftská. Zo zápiskov vznikla "Kniha osobitnej milosti" ("Liber specialis gratiae"). Matilda spočiatku nevedela o záznamoch. Keď sa o nich dozvedela, bola veľmi zmätená. Ale keď vo videní dostala uistenie, že zápisky pomôžu získať veľké milosti tým, ktorí ich budú čítať, uspokojila sa a len si vyžiadala dovolenie, aby ich mohla prezrieť a prípadne upraviť.

Matilda zomrela 19. nov. 1299 "s obetovaním svojho srdca Spasiteľovi a ponorením tohto srdca do jeho Srdca".

Helftská rehoľníčka Matilda nebola oficiálne vyhlásená za svätú, ale ako svätica bola uctievaná v benediktínskej reholi. Bola zaradená aj do cirkevného zoznamu svätých (martyrológia). Jej pamiatka sa svätí 16. februára alebo 19. novembra.