V tomto sviatku sa spája cirkevná náuka o posmrtnom živote, o očistci a o spoločenstve svätých. Veríme, že naši zosnulí časnou smrťou prešli do večného života, dúfame, že z Božieho milosrdenstva boli uchránení od večného zatratenia, avšak pre svoje nedostatky sú v stave očisťovania a my im svojimi modlitbami a záslužnými skutkami môžeme pomôcť. Pre prirodzené spoločenstvo, ktoré nás spájalo v časnom živote a pre spoločenstvo svätých, ktoré prekračuje hranice smrti, aspoň raz v roku chceme pamätať na svojich zosnulých. Svojou spomienkou im chceme prejaviť patričnú úctu a modlitbou zas svoju lásku a duchovné milosrdenstvo.

Sviatok verných zosnulých na tento deň uviedol do cirkevnej praxe významný benediktínsky opát sv. Odilo z Cluny, ktorý zomrel r. 1048.

Praveká úcta k zosnulým je v kresťanstve zameraní na spojenie s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Na ilustráciu nám môže poslúžiť niekoľko citátov z listov sv. Pavla:

"Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť." (Rim 6, 8) "Či žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými." (Rim 14, 8n) "Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním." (1 Sol 4, 14) "Ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi." (1 Kor 15, 22)

Cirkev vyjadruje kresťanskú vieru v omšových modlitbách toho dňa. Tak v prvej modlitbe prvej sv. omše obracia na Božie milosrdenstvo: "Milosrdný Bože, vypočuj naše prosby a oživuj našu vieru v tvojho Syna, ktorý vstal z mŕtvych, aby v nás rástla nádej, že aj našich zosnulých vzkriesiš k večnému životu."

A v záverečnej modlitbe tretej sv. omše Cirkev prosí: "Milosrdný Otče, priviň k sebe našich zosnulých bratov a sestry, za ktorých sme priniesli túto obetu; a keďže si im v krste dal účasť na svojom živote, daj im v nebi podiel na večnej radosti."