Salzburský opát a biskup Virgil, uctievaný tiež ako apoštol Korutánska, pochádzal z Írska. Jeho pôvodné írske meno bolo Fergal alebo Ferghil, polatinčené Vergilius alebo Virgilius. Narodil sa niekedy začiatkom 8. storočia. Niektorí ho stotožňujú s mníchom a opátom írskeho kláštora Achadh-bo-Cainigh.

Ako mních alebo pútnik odišiel r. 742 na európsku pevninu, kde bol v rokoch 743-745 na dvore franského vladára Pipina Krátkeho. Ten ho poslal a odporúčal bavorskému vojvodovi Odilovi. Niekedy v tom čase zomrel salzburský opát-biskup Ján a vojvoda vymenoval Virgila za jeho nástupcu. Tak sa Virgil stal opátom v kláštore sv. Petra, kde predstavený zastával aj funkciu salzburského biskupa, ale dlho ostal bez biskupskej vysviacky. Biskupské funkcie namiesto neho vykonával írsky mníšsky biskup Dub-dá-Crich (lat. Dobdagrecus).

Historici odôvodňujú odročenie Virgilovej biskupskej vysviacky nezhodami medzi Virgilom a sv. Bonifácom, ktorý bol pápežským legátom na nemeckom území. Sv. Bonifác sa usiloval dať Cirkvi v tejto oblasti pevnú štruktúru a slobodu pri obsadzovaní biskupských sídel. Preto nerád videl túlavých mníšskych biskupov, akými boli niektorí írski alebo škótski misionári a odmietal svojvoľný postup kniežat, ktoré bez jeho súhlasu menovali nových opátov a biskupov. Okrem toho sv. Bonifác odmietal Virgilove náhľady o guľatosti Zeme a o jestvovaní protinožcov. Do sporu zasiahol aj pápež Zachariáš listom z r. 748. V ňom podporil Bonifáca, a to najmä v cirkevnoprávnych otázkach.

Akokoľvek sa veci mali, Virgil bol vysvätený za biskupa až po Bonifácovej smrti v r. 755. On sám si uvedomoval oprávnenosť niektorých Bonifácových námietok, a preto, aby sa vyhol ďalším nedorozumeniam zo spojenia opátskej a biskupskej hodnosti, dal postaviť ako sarnostatné biskupské sídlo salzburskú katedrálu, ktorú posvätil v r. 774. Do tejto katedrály dal preniesť ostatky prvého salzburského biskupa - sv. Ruperta. Chrám pi kláštore sv. Petra ostal iba opátskym kostolom.

Popri vedeniu diecézy biskup Virgil vyvíjal horlivú misijnú činnosť. Čiastočne osobne, ale predovšetkým s pomocou misionárov sa zaslúžil o pokresťančenie Korutánska, Štajerska a časti Panónie. Založil niekoľko benediktínskych kláštorov. Nezabudol ani na rodné Írsko, s ktorým udržiaval styky.

Salzburský biskup Virgil zomrel 27. novembra 784. Pochovali ho v katedrále, ktorú dal postaviť. Pápež Grego IX. ho vyhlásil za svätého v júni 1233.