2. októbra
SVÄTÍ ANJELI STRÁŽCOVIA

Anjel strážcaV deň 29. septembra sme si pripomenuli sviatok troch anjelských kniežat Michala, Gabriela a Rafaela, o ktorých hovorí Sväté písmo a Cirkev im venuje osobitnú liturgickú úctu. Prostredníctvom liturgie pripomína Cirkev veriacim ďalšiu osobitnú skupinu anjelov, ktorých poznáme pod spoločným menom anjeli strážcovia. Ich liturgická spomienka v cirkevnom kalendári pripadá na 2. októbra.
Názov anjelov pochádza z gréckeho slova "angelos", čo znamená posol, a vyjadruje hlavnú úlohu týchto čistých duchov. Anjeli sú predovšetkým Božími poslami. A v tom je aj ich základný vzťah k ľuďom.
No v Biblii sa vyskytuje aj iné označenie anjelskej úlohy, ktoré sa vzťahuje aspoň na istú skupinu týchto Božích poslov. Ich poslaním je pomáhať ľuďom a ochraňovať ich.
Tak čítame v 90. žalme: "Prikázal svojim anjelom, aby ťa ochraňovali na ceste životom." (v. 11.) A 33. žalm hovorí: "Boží anjel stráži tých, čo veria v Boha, a z nebezpečenstva ich vyslobodzuje" (v. 8). Veľká časť Tobiášovej knihy opisuje ochrannú a pomocnú úlohu archanjela Rafaela.
Na takéto poslanie anjelov poukazuje Biblia na viacerých miestach. Tak v Knihe pôvodu (Genesis) čítame Abrahámove slová: "Veď Pán, Boh neba a zeme... pošle pred tebou svojho anjela, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi ženu." (Gn 24,7; por. v. 40.) 0 anjelovi ochrancovi hovoril aj patriarcha Jakub, keď požehnával Jozefových synov: "Anjel, čo ma vytrhol zo všetkého zlého..." (Gn 48,16). Kniha Exodus uvádza Jahveho slová vyvolenému národu: "Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil..." (Ex 23,20; por. v. 23.) Boží anjel ochraňoval Danielových spoločníkov v ohnivej peci (Dan 3,49.95.) Hrdinka Judit vyhlásila po návrate z Holofernovho tábora: "Ako žije sám Pán, tak ma ochraňoval jeho anjel..." (Jdt 13,20). Druhá kniha Makabejcov spomína na dvoch miestach anjela, ktorý pomáhal zvíťaziť Izraelitom nad mocným nepriateľom (2 Mak 11,6n; 15,22n).
V Novom zákone vystupujú anjeli ako pomocníci Kristových apoštolov a nasledovníkov. Tak oslobodil anjel uväznených apoštolov (Sk 5,19), neskôr Petra (Sk 12,7n). V Liste Židom čítame: "Či všetci (anjeli) nie sú služobnými duchmi, ktorým Boh zveruje úlohy pre dobro tých, Čo majú dosiahnuť spásu?" (Žid 1,14.) Na trvalý vzťah anjelov k jednotlivým ľuďom poukazujú Kristove slová o deťoch: "Hľaďte, aby ste nepohrdli ani jedným z týchto maličkých. Lebo hovorím vám, ich anjeli v nebi ustavične vidia tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach." (Mt 18,10.) Novozákonnú vieru v osobného anjela vyjadrujú aj slová v Skutkoch apoštolov (12,15) o Petrovi: "To je jeho anjel!"
Náuka o anjeloch, ktorí sprevádzajú ľudí, ochraňujú ich a pomáhajú im, jestvovala v Cirkvi od najstarších čias. Niektorí cirkevní otcovia (sv. Bazil, sv. Ján Zlatoústy) predpokladali, že anjelov strážcov majú iba veriaci, no väčšina starých cirkevných otcov zastávala náhľad, že každý človek má svojho anjela, lebo každý je povolaný k spáse.
Okrem ochrany a pomoci Sväté písmo hovorí aj o iných úlohách anjelov, napr. o tom, že predkladajú Bohu modlitby a obety ľudí. Tak v Tobiášovej knihe sa uvádzajú slová archanjela Rafaela: "Keď si sa so slzami modlieval a pochovával mŕtvych, keď si opúšťal svoj pokrm a za dňa si skrýval mŕtvych vo svojom dome, aby si ich mohol v noci pochovať, ja som prinášal pred Pána tvoje modlitby." (Tob 12,12; por. Zjv 5,8; 8,3n.)
Sv. písmo ďalej naznačuje, že aj národy, prípadne iné spoločenstvá majú svojich ochranných anjelov. Tak v Danielových proroctvách sa hovorí o duchovnom kniežati Peržanov, Grékov a o archanjelovi Michalovi ako o ochrancovi vyvoleného národa (por. Dan 10,13.20; 12,1).
Osobitná úcta k anjelom strážcom sa vyvinula v stredoveku. Jej najstaršie zachované svedectvá sú z 9. stor. Liturgická úcta svätých anjelov strážcov sa najprv spájala so sviatkom sv. archanjela Michala. Ich samostatný sviatok vznikol v 15. stor., a to v Španielsku. Potvrdil ho roku 1518 pápež Lev X. Pápež Pavol V. ho roku 1608 na žiadosť neskoršieho cisára Ferdinanda II. dovolil sláviť vo všetkých krajinách habsburskej koruny a pápež Klement X. ho roku 1670 rozšíril na celú Cirkev. Zároveň ustálil dátum jeho slávenia na 2. októbra.

Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991

Počet prístupov na stránky Životopisov svätých: (od 8. júla 2002)