9. októbra si v španielskom kraji Astúrii a v rehoľnej spoločnosti školských bratov pripomínajú pamiatku ôsmich členov tejto rehole a ich duchovného, pátra Inocenta od Nepoškvrnenej Panny Márie z rehole pasionistov, ktorí obetovali život za vieru počas španielskej občianskej vojny v r. 1934.

Školskí bratia si r. 1919 v mestečku Turón v oviedskej diecéze v severozápadnom Španielsku založili ústav na výchovu a vzdelávanie chlapcov. Ústav sa úspešne rozvíjal až do tridsiatych rokov 20. stor., keď sa vlády v Španielsku zmocnili proticirkevné živly. Tie sťažovali situáciu Cirkví a cirkevných zariadení, až napokon rozpútali krvavé prenasledovanie, v ktorom bolo zabitých veľké množstvo kňazov, rehoľníkov a laických veriacich.

Protináboženská búrka zasiahla komunitu školských bratov v Turóne 5. októbra 1934. Boli práve zhromaždení na rannej sv. omši, ktorú slúžil páter Inocent z rehole pasionistov. Ozbrojenci všetkých zajali a odviedli ich do "ľudového domu", ktorý premenili na väzenie. Školských bratov bolo osem. Boli to nasledovní:

Br. Cyril Bertrand (obč. menom Jozef Sanz Tejedor). Pochádzal z mesta Lerma pri Burgose, kde sa narodil 20. marca 1888. Do rehole školských bratov vstúpil v mladom veku. V r. 1916 zložil večné sľuby. Od r. 1932 bol predstaveným turónskeho domu.

Br. Marcián Jozef (obč. menom Filomén López López). Narodil sa v El Pedregale 15. novembra 1900. Do rehole vstúpil už 12-ročný. V r. 1925 skladal večné sľuby. Keďže bol hluchý, nemohol vyučovať. Uplatnil sa však ako krajčír, kostolník a kuchár. Do Turóna bol preložený v r. 1934.

Br. Julián Alfréd (obč. menom Vilfréd Fernández Zapico) pochádzal z Cifuentes de Ruede, kde sa narodil 26. decembra 1902. Do rehole vstúpil vo veku 24 rokov. Večné sľuby skladal v r. 1932. Okrem vyučovania sa osobitne venoval príprave chlapcov na prvé sv. prijímanie. K turónskej komunite sa pripojil v r. 1933.

Br. Viktorián Pius (obč. menom Claudius Bernabé Cano) sa narodil v San Millán de Lara 7. júla 1905. Do rehole školských bratov vstúpil r. 1918 a v r. 1930 skladal večné sľuby. Okrem vyučovania sa venoval aj vedeniu speváckeho súboru. Do Turónu prišiel niekoľko týždňov pred smrťou.

Br. Benjamín Julián (Vincent Alfonz Andrés) sa nar. v Jamarillo de la Fuente 27. okt. 1908. Do rehole vstúpil r. 1921 a o dvanásť rokov neskôr v nej skladal večné sľuby. V októbri 1933 bol preložený do turónskeho ústavu.

Br. August Andrej (obč. menom Roman Martin Fernández) sa nar. 6. mája 1910. Do rehole bol prijatý v r. 1922. V okt. 1933 bol preložený do Turónu.

Br. Benedikt od Ježiša (Hector Valdivieso Saez) pochádzal z Buenos Aires v Argentíne, kde sa narodil 31. októbra 1910. Ešte bol chlapec, keď sa jeho rodina presťaho-vala do Španielska. V r. 1924 vstúpil do rehole. V októbri 1933 ho predstavení preložili do Turónu.

Br. Anicét Adolf (Emanuel Seco Gutiérrez) sa narodil 4. okt. 1912. Do rehole školských bratov vstúpil v r. 1924. Do turónskeho ústavu prišiel v októbri 1933.

Poslední traja spomenutí v čase ozbrojeného prepadu ústavu 5. októbra 1934 nemali ešte zložené záverečné večné sľuby. Mal ich nahradiť krst krvi.

V to októbrové ráno bol v turónskom dome školských bratov aj páter Inocent od Nepoškvrnenej Panny Márie z rehole pasionistov. Ten sa narodil 10. marca 1887. Ako mladík vstúpil do rehole pasionistov, kde v r. 1905 skladal posledné sľuby. V septembri 1934 ho preložili do kláštora v meste Mieres. Odtiaľ na pokyn predstavených šiel 4. októbra do turónskeho ústavu, aby spovedal tamojších chlapcov k prvému piatku mesiaca. Prenasledovatelia ho odvliekli 5. októbra priamo od oltára spolu s ôsmimi členmi komunity školských bratov.

Všetci vedeli, čo ich čaká. Preto vo väzení veľa času venovali modlitbe a spoveďou sa pripravili na smrť. Potom sa pokojne odovzdali do Božej vôle.

Neskoršie vyšetrovanie dosvedčilo, že spomenutí rehoľníci sa nedopustili nijakého trestného činu ani nevyvíjali nijakú politickú činnosť. Stali sa obeťou protináboženskej a proticirkevnej nenávisti. Po riadnom cirkevnom procese pápež Ján Pavol II. vyhlásil týchto hrdinských svedkov za blahoslavených 29. apríla 1990.