Rímska svätica Galla pochádzala z poprednej rímskej rodiny. Jej otec Q. Aurelius Memmius Symmachus bol predsedom senátu a mnoho rokov poradcom kráľa Teodoricha. Ten však po čase neoprávnene upodozrieval Symmacha zo zrady a v r. 525 ho dal v Ravenne zabiť.

Galla sa v mladom veku vydala za istého rímskeho patricija, ktorý však po roku zomrel. Príbuzní ju nútili, aby sa znovu vydala. Ona sa však rozhodla zasvätiť Bohu, a to najprv konaním skutkov dobročinnosti a potom životom v kláštore pri vatikánskej bazilike. Jej rozhodnutie vyvolalo veľmi priaznivý ohlas. Severoafrický biskup sv. Fulgencius de Ruspe, ktorý pravdepodobne poznal jej rímsku rodinu, jej napísal veľmi pekný list zo Sardínie, kde bol vo vyhnanstve. V dlhom liste (21 kapitol) ju utvrdzuje v jej predsavzatí a poskytuje jej cenné duchovné rady.

Sv. Gregor Veľký (540-604), o generáciu mladší od sv. Gally, hovorí vo štvrtej časti svojich Dialógov, že pred smrťou sa tejto svätici zjavil svätý apoštol Peter. Tradícia hovorí aj o inom zjavení, pri ktorom sa sv. Galle pri vykonávaní dobročinnosti zjavila Panna Mária. Na pamiatku tohto zjavenia sa slávil v Ríme miestny sviatok 17. júla. Avšak v Rímskom martyrológiu sa sv. Galla uvádza 5. októbra.