Tento skromný a mimoriadne duchovný rehoľný brat z rehole redemptoristov pochádzal z južného Talianska. Narodil sa v mestečku Muro Lucano niekedy v apríli 1726.

V rodisku prežil detstvo a tam sa aj vyučil za krajčíra. Istý čas bol biskupským čašníkom v mestečku Lacedonia.

Mladý Gerard pocítil povolanie k rehoľnému životu. Najprv sa hlásil ku kapucínom, kde bol rehoľným kňazom matkin brat, ale tí ho neprijali. Pravdepodobne ich odrádzalo Gerardovo slabé zdravie. To bol dôvod, prečo ho spočiatku odmietali aj redemptoristi a rodina mu bránila v styku s nimi. Avšak 23-ročný mladý muž utiekol z domu a naliehavo sa dožadoval prijatia v tejto reholi, ktorú 17 rokov predtým založil sv. Alfonz de' Liguori. Redemptoristi v máji 1749 prijali Gerarda ako postulanta a na Vianoce toho istého roku ho zaradili do noviciátu v mestečku Deliceto pri Foggii. Po roku Gerard zložil časné a v júli 1752 večné sľuby ako rehoľný brat. Mal vtedy 26 rokov.

V reholi zastával rozličné práce: bol krajčírom, kuchárom, ošetrovateľom i kostolníkom. Viackrát ho predstavení poverili organizovaním zbierok peňazí a potravín pre rehoľné domy, ktoré boli v biede. Brat Gerard vedel získať potrebných dobrodincov. Popritom však vyvíjal aj účinný apoštolát: obracal zarytých hriešnikov, uzmieroval rodinné a spoločenské rozbroje, pomáhal obnovovať rehoľnú horlivosť v starších kláštoroch.

V rehoľnom bratovi Gerardovi Majellovi sa spájala citlivosť pre prirodzenú krásu s bezvýhradnou osobnou oddanosťou Bohu. Mal rád hudbu, poéziu, obdivoval krásy prírody. Z prirodzeného sveta sa vedel ľahko a rýchlo preniesť k nadprirodzenému. Božiu prítomnosť prežíval veľmi osobne, ukrižovaný Ježiš mu bol vzorom, ktorý sa usiloval nasledovať, Pannu Máriu ponímal ako večnú oslavu Najsvätejšej Trojice a jej obraz videl odzrkadlený v každej žene. S týmto nadprirodzeným pohľadom na veci sa spájala mimoriadna čistota srdca a mysle.

Gerardovo spojenie s Bohom sa prejavovalo v rozličných omilosteniach, ako boli zjavenia, extázy, dar proroctva, intenzívne prežívanie Kristovho utrpenia. Súčasťou týchto omilostení boli aj početné zázraky, ktoré skromný brat konal s prekvapujúcou samozrejmosťou. Preto sa k nemu ľudia utiekali o rozličnú pomoc.

Našli sa však aj neprajníci, ktorí nespravodlivo očiernili Božieho muža tak, že ho v júni 1754 predstavení preložili na iné miesto, do kláštora Materdomini patriaceho do mestečka Caposelle pri Avelline. Táto zmena však znamenala iba toľko, že ďalší kraj bol svedkom požehnaného pôsobenia omilosteného rehoľného brata. Viackrát navštívil aj Neapol, hlavné mesto celej oblasti. Vtedy mu však už neostávalo veľa života. Zomrel po polnoci z 15. na 16. okt. 1755 vo veku 29 rokov, z ktorých necelých šesť strávil v reholi. Pochovali ho v Materdomini, ktoré je od tých čias cieľom početných pútí.

Brata Gerarda Majellu vyhlásil za blahoslaveného v r. 1893 pápež Lev XIII. a za svätého pápež sv. Pius X. v r. 1904.

Medzi ľudom sa svätý Brat Gerard Majella uctieva predovšetkým ako nebeský ochranca rodiacich žien. Tento druh úcty sa vyvinul čoskoro po jeho smrti v južnom Taliansku a rýchle sa rozšíril do strednej Európy, do Severnej i Južnej Ameriky a do Austrálie. V r. 1955 pri dvojstom výročí jeho smrti prišli do Ríma z mnohých častí sveta žiadosti, aby bol tento svätec vyhlásený za patróna matiek pre mnohé prípady mimoriadnej pomoci, ktoré dosiahli ženy, keď vzývali svätého Brata pri pôrodných ťažkostiach. Petície podpísali početní kardináli, biskupi a lekári z USA, Kanady, Japonska, Brazílie a iných krajín. V Brazílii jestvujú spolky, ligy sv. Gerarda ako patróna matiek.