Svätá Hedviga bola sliezska kňažná, no nepochádzala zo Sliezska, lež z Bavorska. Tam sa narodila pravdepodobne roku 1174 v Andechse v rodine grófa Bertholda. V detskom veku zverili rodičia jej výchovu rehoľným sestrám benediktínkam v Kitzingene nad Mohanom.

Keď dosiahla dvanásť alebo trinásť rokov, rodičia ju vydali za sliezske knieža Henricha I. Postupne sa jej narodilo sedem detí: štyria chlapci a tri dievčatá. Hedviga bola príkladná matka a manželka. Popri požehnanom vplyve na rodinu poskytovala manželovi cennú pomoc aj pri vykonávaní jeho zodpovednej funkcie. Predovšetkým mu pomáhala prehĺbiť náboženský život a pozdvihnúť kultúrnu úroveň krajiny.

Podobne ako jej mladšia príbuzná Alžbeta Durínska (Uhorská) Hedviga sa vyznačovala kresťanskou dobročinnosťou. Chudobným a chorým pomáhala nielen zo svojich prostriedkov, ale získala aj manžela, aby čo najviac urobil pre núdznych, hladujúcich, chorých a väzňov. Na jej žiadosť Henrich vybudoval nemocnice vo Vratislavi a Srode. Hedviga sa osobne postarala o ich vybavenie.

Hedviga prijímala s úplnou odovzdanosťou do Božej vôle ťažké životné skúšky, ktoré ju postihli. Tak zažila smrť všetkých svojich detí okrem dcéry Gertrúdy. Posledný zomrel syn a otcov nástupca Henrich II. v boji proti Tatárom. Tri roky predtým zomrel jej manžel Henrich I.

Po manželovej smrti sa Hedviga utiahla do kláštora cisterciánskych rehoľných sestier v Trzebnici, ktorý sama založila roku 1202. Kláštor viedla jej dcéra Gertrúda. Hedviga sa nestala priamo rehoľníčkou, ale celkom sa podriadila kláštornému poriadku ako každá iná rehoľná sestra. Takto v poníženosti a oddanosti Bohu zomrela 15. okt. 1243.

Hedvigu vyhlásil za svätú pápež Klement IV. v marci 1267. Jej úcta bola silná zvlášť v Sliezsku a Poľsku, odkiaľ sa rozšírila do susedných krajín a napokon do celej Cirkvi.